Horizontal direct effect of the Treaty freedoms

Abstract

in English language: The statement of Angela Merkel from November 2014 that she would rather see the UK out of the EU than compromise the free movement in the EU (which as at the date of the submission of this dissertation materialized in potential Brexit) was one of the reasons which encouraged the author to analyse the reach of free movement rules, more specifically the horizontal direct effect of the Treaty freedoms, in this dissertation. The author focuses on the issues stemming mainly from the broader topic of the legitimacy of market integration which the author translated into the concept of separation of the regulatory competences between the EU and the Member States and related separation between the Treaty provisions' addressees, namely the Member States and the private entities. This dissertation focuses on the following research question: To what extent has the CJEU advanced the European market integration through the development of the principle of horizontal direct effect of the Treaty freedoms? The starting point after the establishment of the EEC was that the sole addressees of the Treaty freedoms were the Member States whereas the Treaty rules on competition only applied to private entities. However, as is demonstrated throughout this dissertation, it is nowadays generally accepted...

v slovenskom jazyku: Vyjadrenie Angely Merkelovej z novembra 2014, že by radšej videla EU bez Veľkej Británie ako kompromitovala voľný pohyb v EU (ktoré sa nakoniec do dňa uzavretia rukopisu tejto práce zhmotnilo v potenciálne vystúpenie Veľkej Británie z EU) bolo jedným z motívov, ktoré primäli autorku k tomu, aby vo svojej práci analyzovala dosah pravidiel upravujúcich voľný pohyb, konkrétne horizontálny priamy účinok slobôd voľného pohybu. Autorka sa v práci zameriava na otázky vyplývajúce zo širšej problematiky legitimity integrácie európskeho trhu, ktoré premietla do konceptu rozdelenia legislatívnych (a širšie povedané regulačných) právomocí medzi EU a členskými štátmi a z toho vyplývajúceho rozdelenia medzi adresátmi jednotlivých ustanovení Zmluvy, teda členskými štátmi a súkromnými subjektmi. Táto práca sa teda zaoberá nasledujúcou otázkou: Do akej miery sa podarilo SDEU rozšíriť európsku integráciu prostredníctvom rozvinutia princípu horizontálneho priameho účinku slobôd voľného pohybu? Podľa tradičného vnímania prevládajúceho po založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva boli jedinými adresátmi ustanovení upravujúcich voľný pohyb v rámci EU členské štáty a súkromným osobám mohli vznikať povinnosti len na podklade európskeho súťažného práva. Avšak ako vyplýva z analýzy obsiahnutej v...