Kontrola európskych záležitostí v Národnej rade Slovenskej republiky

Abstract

Táto práca sa týka tematiky individuálnej parlamentnej kontroly európskych záležitostí na Slovensku. Jej cieľom bude zistiť, aké faktory ovplyvnili vytvorenie formálne silného systému parlamentnej kontroly v Národnej rade Slovenskej republiky. Skúmaných bude 6 faktorov - Neskorý vstup do EÚ, sila parlamentu, vyjednávacia pozícia v rade EÚ, euroskepticizmus verejnosti, euroskepticizmus politických strán a frekventovanosť koaličných alebo menšinových vlád. Na silu parlamentnej kontroly môžu vplývať aj neformálne aspekty. V tomto prípade bude medzi neformálne aspekty patriť najmä snaha členov Výboru pre európske záležitosti dodatočne zisťovať informácie o legislatívnych návrhoch EÚ neformálnou cestou resp. ich snaha o väčšiu spoluprácu naprieč politickými stranami v oblasti kontroly. Na základe empirickej analýzy bolo zistené, že najväčší vplyv na formálne silný systém parlamentnej komory mali faktory neskorého vstupu do EÚ a euroskepticizmu politických strán. Čiastočný vplyv mal aj euroskepticizmus verejnosti a frekventovanosť koaličných a menšinových vlád. Napriek formálne silným právomociam parlamentu v oblasti kontroly však v praxi tieto právomoci parlament dostatočne efektívne nevyužíva.

This thesis deals with the topic of individual parliamentary scrutiny of European affairs in Slovakia. The aim of this thesis is to determine which factors influenced the formally strong system of parliamentary scrutiny in the Slovak National Assembly. 6 factors will be analyzed - Late accession to the EU, parliamentary strength, bargaining strength in the Council of EU, public euroscepticism, euroscepticism of political parties and the frequency of coalition and minority governments. The strength of parliamentary scrutiny can also be influenced by informal aspects. The informal aspects in this thesis will be mainly concerned with the efforts of the members of the European Affairs Committee to acquire additional information about legislative proposals of the EU in an informal way and also their efforts for a better cooperation in parliamentary scrutiny among various political parties. The empirical analysis found, that the factor of late accession to the EU and euroscepticism of political parties had the biggest effect on the formally strong system of parliamentary scrutiny in Slovakia. A partial effect can be also attributed to the factors of public euroscepticism and the frequency of coalition and minority governments. Even though a formally strong system of parliamentary scrutiny does exist in...