Popieranie holokaustu ako spoločenský fenomén

Abstract

Práca sa zaoberá popieraním holokaustu ako spoločenským fenoménom, ktorý je považovaný za formu antisemitizmu. Popisuje korene popierania holokaustu v Európe a USA a jeho následné rozšírenie do ostatných častí sveta, pričom sa zvlášť zameriava na arabské/moslimské krajiny, kde tento jav predstavuje súčasť oficiálnej propagandy a tvorí aktívny prvok izraelsko-palestínskeho konfliktu. Práca ďalej popisuje metodológiu popierania holokaustu, čo vedie k úvahe, že popieranie holokaustu je prostriedok využívaný jednotlivcami, či skupinami s cieľom presadiť svoje širšie ideologické zámery a vo svojej podstate sa tak ponáša na činnosť totalitných ideológií a režimov pre ktoré je manipulácia s históriou účinnou stratégiou. V závere sa na základe zistení sociologických prieskumov snaží načrtnúť do akej miery sú snahy popieračov holokaustu o prienik medzi širšiu verejnosť úspešné.

The work deals with Holocaust denial as a social phenomenon that is considered to be a form of anti-Semitism. It describes the roots of Holocaust denial in Europe and in the USA and its subsequent extension in other parts of the world, focusing especially on Arabic/ Muslim countries where this phenomenon represents part of the official propaganda and constitutes and active element of Israeli-Palestinian conflict. The thesis then depicts the methodology of Holocaust denial which leads to the thought that the Holocaust denial is a means used by individuals or groups whose goal is to enforce their broader ideological intentions and thus in its fundamental nature it resembles the activities of totalitarian ideologies and regimes for whom history manipulation has been an effective strategy. At the end, based on the findings of sociological research, the paper tries to outline the extent of success of the Holocaust denier's effort in broader public.