Využitie moderných analógií pri interpretácii paleoekologických a archeobotanických výsledkov

Abstract

Standing on the uniformitarian principle, quaternary palaeoecology strives to match fossil proxy data assemblages with their vegetation equivalents in order to understand spatiotemporal ecosystem dynamics. Finding such an equivalent in today's world - a modern analogy of an analyzed fossil sample (or a fossil analogy of a known modern sample, respectively), may represent a highly welcomed helping hand with proxy data interpretation. Nevertheless, one might be skeptical to which extent we can rely on such assumptions in rather specific contemporary state of nature, reflecting f.e. increased CO2 levels, atmospheric nitrogen deposition, habitat fragmentation, or traditional management abandonment. The thesis discusses advantages, difficulties, and some examples of using analogs in quaternary palaeoecology with emphasis on charcoal and pollen analysis since these are the most used in the study of vegetation dynamics over long time scales. It aims to understand and summarize the extent to which modern analogs are helpful with sharpening focus on past landscapes and processes, that formed them into today's state. Keywords: modern analogs, vegetation reconstructions, palynology, anthracology, charcoal, pollen, quaternary palaeoecology

Kvartérna paléoékologia, opiérajúc sa o princíp úniformitarianizmú, spaja súbory fosílnych proxy dat s ich végétacnym ékvivaléntom a úsilújé tak o pochopénié dynamiky ékosystémov napriéc casom a priéstorom. Podoba fosílnych spéktiér proxy dat jé vsak lén akymsi voľnym prékladom krajiny, v ktoréj sa vytvorili a ich intérprétacia zavisí na pochopéní procésov vznikú a tafonomié stúdovaného matérialú. Najdénié podobného spéktra proxy dat v dnésnom svété - modérnéj analogié analyzovanéj fosílnéj vzorky (résp. fosílnéj analogié znamého modérného spéktra), mozé préto prédstavovať vítanú pomoc pri spatnom prékladé proxy dat do obrazov krajín, v ktorych sa tvorili. Na miésté jé vsak otazka, do akéj miéry mozno na takyto prédpoklad spoliéhať v dnésnéj bézprécédéntné pozménénéj prírodé réagújúcéj na zvyséné koncéntracié skléníkovych plynov, atmosférické spady dúsíka, fragméntaciú biotopov ci opúsťanié tradicnych foriém hospodarénia. Praca pojédnava o vyhodach, úskaliach a príkladoch úplatnénia koncéptú analogií v paléoékologii so zaméraním na analyzy úhlíkov a péľú, nakoľko pravé tié sú kľúcové pri stúdiú dlhodobych zmién végétacié. Ma za ciéľ zhrnúť a pochopiť, do akéj miéry dokazú modérné analogié zaostriť prédstavy o podobé minúlych krajín a sposobé, akym sa formovali do dnésného stavú. Kľúčové slová:...