Vplyv nacionalistickej ideológie vo vzdelaní na začiatku 20. storočia v Japonsku: učebnice etiky

Abstract

Since the end of World War II, intellectuals not only in the West but also in Japan itself have been looking for the answer to the question which conditions and ideological mechanisms convinced regular Japanese to support the militaristic government and to be willing to give their lives in service of their country. This apex of ultranationalism in the 1930s and 1940s is interesting also because less than a hundred years before the conclusion of the tragedy of the Pacific war, it is impossible to speak of a feeling of national affilliation among the people of Japan, much less so of nationalism. Therefore this diploma thesis will be commenced by a description of the historical origin and development of national consciousness from the late Tokugawa period and the gradual formation of various types of nationalism in the Meiji period, which originated from this consciousness. As part of this topic I will introduce the main elements of the so-called family state ideology, which was the central idea within Japanese nationalism and which tried to connect the hearts of all citizens with the interests of the state by means of the traditional confucian model of family relations. The main purpose of this thesis is the analysis of the process by which this ideology was spread and intensified in the field of...

Už od konca Druhej svetovej vojny sa intelektuáli nielen na Západe, ale aj v samotnom Japonsku, venujú hľadaniu odpovede na otázku, aké podmienky a ideologické mechanizmy primäli bežných Japoncov k podpore militaristickej vlády a k ochote položiť svôj život za štát počas vojny. Toto vyvrcholenie ultranacionalizmu v 30. a 40. rokoch 20. storočia je zaujímavé aj tým, že len necelých sto rokov pred skončením tragédie vojny v Pacifiku sa v japonskom prostredí o pocite národnej príslušnosti, a o nacionalizme už vôbec, nedá hovoriť. Preto je v tejto diplomovej práci najprv popísaný historický vznik a vývoj národného povedomia od konca obdobia Tokugawa a z neho vychádzajúce postupné formovanie rôznych smerov nacionalizmu v období Meidži. V rámci tejto tematiky predstavím hlavné elementy tzv. ideológie rodinného štátu, ktorá bola centrálnou ideou japonského nacionalizmu a ktorá sa snažila prepojiť srdcia všetkých občanov so záujmami štátu prostredníctvom využívania modelu tradičných konfuciánskych rodinných vzťahov. Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je analýza toho, akým spôsobom bola táto ideológia šírená a ako jej intenzita stúpala v oblasti vzdelania, ktoré bolo jedným z inštitucionálnych prostriedkov štátu využívaných na indoktrináciu občanov. Analýza sa konkrétne zaoberá učebnicami etiky pre...