Jazyk a národná identita. Prípad jazykovej politiky v Bosne a Hercegovine

Abstract

The main objective of the thesis: "Language and National Identity. The Case of Language Policy in Bosnia and Herzegovina" is to demonstrate how language has been used as an instrument of national identity formation - ethnic or territorial - on the territory of Bosnia and Herzegovina. This is achieved by the description of laws, foremost constitutions, concerning the use of language and by putting these laws into the context of the debate on the relationship between language and national identity in Bosnia and Herzegovina. One of the principal assumptions in the thesis is that this debate is closely linked to a similar one which was developing in former (socialist) Yugoslavia and even in the 19th century. The thesis is divided into four chapters. Chapter one introduces the theoretical framework for the description of the language-national identity relationship. It defines the concept of nation, nationalism and national identity, their division into ethnic and territorial and describes the influence of language on development of such identities, especially in the case of language-based ethnic nations. In such cases, the difference between the "Abstandsprachen" as "Ausbausprachen" and between the communicative and symbolic function of language are stressed. Finally, the concept of language policy and language...

Vzťah jazyka a politiky je možné skúmať na dvoch základných úrovniach. Buď sa sústredíme na jazyk politiky alebo politiku jazyka, inými slovami jazykovú politiku. Pod jazykom politiky rozumieme vyjadrovacie prostriedky a proces konštrukcie pojmov, s ktorými sa v oblasti politiky oblasti pracuje v záujme dosiahnutia konkrétných politických ciel'ov. V případe jazykovej politiky sa sústredíme na postupy, akými sa prostredníctvom lingvistických úprav v rámci jazyka, a zároveň zákonných úprav jeho používania dosahujú ciele súvisiace s používáním určitej variety jazyka v konkrétných sférách spoločnosti. V predkladanej diplomovej práci sa sústredím na druhý z aspektov, t.j. jazykovú politiku. Postavenie konkrétného jazyka v spoločnosti je často kFúčovou otázkou pri vzniku štátu alebo reformulácii jeho legitimity. Používanie jazyka býva, zďaleka však nie vždy, upravené v rámci ústavy, alebo štát dokonca disponuje samostatným jazykovým zákonom. Jedným z hlavných dóvodov prečo sa tak deje, je často snaha zabezpečit' touto cestou existenciu konkrétného jazyka, ktorý má symbolickú funkciu v rámci spoločnosti označovanej ako etnikum alebo národ. Prepojenie problému jazyka a národnej identity a predovšetkým spoločensko-politické dósledky, aké móže mať politická realizácia konkrétnej představy o tomto vzťahu, boli najviac...