Wittgensteinov Tractatus Logico-Philosophicus vo svetle Kantovej Kritiky Čistého Rozumu

Abstract

Naša práca bude vychádzať z tézy, že medzi Wittgensteinovou ranou filozofiou Traktátu a Kantovým transcendentálnym idealizmom je určitá paralela. Wittgensteinova téza, že logika (aj filozofia) je nevysvetľujúca a musí sa starať sama o seba, je založená na rozdiele faktického a pojmového skúmania. Tomuto rozdielu zodpovedá empirické a transcendentálne použitie pojmov u Kanta, ktorý tvrdí, že poznatky o skutočnosti môžeme dosiahnuť iba v rámci našej skúsenosti, a to prostredníctvom pojmov, ktoré sa vzťahujú k objektom skúsenostného sveta. Cieľom našej práce je skúmanie nazačiatku zmienenej tézy prostredníctvom porovnania relevantných pasáží hlavných diel týchto autorov (Tractatus logico - philosophicus, Kritika čistého rozumu) a zameranie sa na vecné podobnosti, možné náväznosti, ale aj rozdiely. S týmto cieľom súvisí, že nepôjde o skúmanie historických súvislostí. V úvode práce sa zameriame na vysvetlenie pojmu transcendentálneho idealizmu. Pokračovať budeme analýzou primárnych textov, pričom dôraz budeme klásť na Tractatus a dávať ho do kontextu najmä s Kantovou transcendentálnou dialektikou. Náš postup vedie dialóg so sekundárnou literatúrou.

The point of departure for the bachelor's work is the thesis that there is a certain paralel between Wittgenstein's early philosophy as it is presented in his work Tractatus and Kant's transcendental idealism. Wittgenstein's thesis that logic (and also philosophy) cannot be explicative and that it must take care of itself is based on a difference between factual and conceptual examination. This difference refers to empirical and transcendental use of concepts in Kant who claims that the knowledge of reality can be achieved only within our experience, through concepts that relate to the objects of experiential world. The aim of our work is to examine the above mentioned thesis and compare relevant parts of the main works by Kant and Wittgenstein (Tractatus logico - philosophicus, The Critique of Pure Reason) and focus on substantial parallels, possible connections but also differences, therefore the aim of the work is to examine the content not historical circumstances. The introductory parts will explain the concept of transcendental idealism, and the analysis of primary texts will follow, while the focus will be given to Tractatus and it will be put in context mainly with Kant's transcendental dialectics. Our procedure leads a dialogue with secondary literature.