Problém architektúry v myslení Jana Patočku

Abstract

Práca sa zaoberá rozborom Patočkovho náhľadu na umelecké dielo architektonické. Snaží sa tiež postihnúť a vysvetliť základné fenomény, ktoré túto problematiku sprevádzajú. Patočka vníma umelecké dielo ako nástroj vyjavovania pravdy a architektúru v tejto súvislosti ako miesto stretávania a prelínania sa dvoch podstát jedného sveta - svetskú a transcendentnú. Prístup k vnímaniu architektúry je v práci stopovaný od problematiky "bytia človeka na svete", cez jeho vnímanie priestoru až po vnímanie architektonického priestoru ako človeku primárne vlastného umiestnenia, "zasadenia sa do sveta". Z tohto hľadiska pristupujeme k hypotéze, že Patočka vnímal vzťah človeka k dielu architektonickému ako proces odhaľovania svojej existencie a možnosť zachytenia, prieniku k podstate samotného bytia, vďaka priestorovosti človeka ako bytosti telesnej. Táto priestorovosť, nachádzanie sa v priestore sveta je spoločným momentom, prepájajúcim tak základné uspôsobenie človeka ako jeho primárneho vzťahovania sa, s priestorom, ktorý mu umožňuje jeho prvé konkrétne hmotné umiestnenie sa v univerze. Kľúčové slová Jan Patočka * fenomenológia * architektúra * telesnosť * budovanie

The work deals with an analysis of Patočka's thoughts about the architectural work of art. It also aims to apprehend and explain the basic fenomens, which goes with this kind of problems. Patočka considers the work of art to be the way how we can see the "truth" and architecture than in this consequentions, as the place where two essences of the world - temporal and transcendental − are mee ng and blending together. The access to the perception of an architectural work is reconstructed from the problems of "the human being in the world", reflects our perception of the space and comes to the perceptive explanation of the architectural space, which is the prime location of a man, his "setting to the world". From this point we are reaching the hypothesis, that Jan Patočka thinks about the human relation to an architectural work as to be the process of revealing our existence and also an ability of the insight into the essence of being. It is possible thanks to the spatiality of human being as the corporeal being. This spatiality, setting oneself into the space is a common moment, connecting the prime ability of a man (as his prime relation), with the spatium of the world, which gives him his first specific tangible setting in the universe. Keywords Jan Patočka * fenomenology * architecture *...