Kodaňská škola bezpečnosti - societálna dimenzia na prípade Egyptu. Sekuritizácia a jej dopad na ľudské práva

Abstract

The aim of this paper is to find out whether the securitization theory of the Copenhagen School is applicable outside euro-american space. This topic is chosen because of the contradicting opinions of theorists regarding the universality of the theory. Many authors criticize also the disregard of the process, context, pictures or physical actions. The theory is applied in societal sector in Egypt on nine cases including human rights non-governmental organizations, political opponents, critics and asylum seekers. The development of securitization, implementation of extraordinary measures, results and impact of the securitization are monitored in these cases. Attention is paid also to the fact whether securitization took into consideration context, process and whether pictures and physical actions played any role and what role it was. Method used in the paper is instrumental case study. It aims at the explanation of narrowly defined case on the basis of the theory. In the stated cases the threats to identity are presented as "others", alien and with the exception of one case as "Western" which means different from the Egyptian identity. The implementation of extraordinary measures to deal with the threats then becomes legitimate. The main contribution of the paper is the finding that the...

Cieľom tejto práce je zistiť, či je teória sekuritizácie Kodaňskej školy použiteľná mimo euroamerický priestor. Dôvodom výberu tejto témy sú rozchádzajúce sa názory teoretikov o možnosti univerzálnosti teórie. Mnohí autori kritizujú i ignoráciu procesu, kontextu, obrazov či fyzických akcií. Teória je aplikovaná v spoločenskom sektore v Egypte na deviatich prípadoch zahŕňajúcich ľudsko-právne nevládne neziskové organizácie, politických oponentov, kritikov a žiadateľov o azyl. Na týchto prípadoch je sledovaný priebeh sekuritizácie, uplatnenie výnimočných prostriedkov, výsledky a dopad sekuritizácie. Pozornosť sa venuje i tomu, či proces sekuritizácie bral do úvahy kontext, proces, či obrazy a fyzické akcie hrali nejakú úlohu a akú. Práca je spracovaná inštrumentálnou prípadovou štúdiou. Usiluje o vysvetlenie úzko vymedzeného prípadu na základe teórie. V daných prípadoch sú hrozby identite prezentované ako "iné", cudzie a s výnimkou jedného prípadu i ako "Západné", teda ako rozdielne od egyptskej identity. Uplatnenie výnimočných prostriedkov na vyrovnanie sa s hrozbami sa tak stáva legitímnym. Hlavným prínosom práce je zistenie, že teória sekuritizácie je s určitými výhradami použiteľná mimo euroamerický priestor, konkrétne v Egypte. Sekuritizačné procesy zohľadňovali kontext i proces. V niektorých...