Integrace systémů pomocí společného doménového modelu

Abstract

Kanonický dátový model (Canonical Data Model) obsahuje popis všetkých dát, ktoré sa v organizácií používajú. Všepokrývajúci model však môže byť náročný na realizáciu a preto sa zvyčajne rozsah tohto modelu definuje tak, aby pokrýval dátové modely integrovaných aplikácií. Použitie architektúry založenej na CDM nie je jednoduché. Prvým problémom, ktorému sa práca venuje je definovanie vlastného spoločného dátového modelu. CDM je typicky vytvorený v niektorom z modelovacích nástrojov a popísaný modelovacím jazykom ako napríklad UML. Práca sa ďalej zaoberá vytvorením mapovania medzi formátmi aplikácií a CDM. Táto časť približuje aké transformácie pripadajú do úvahy, ako sú technicky realizovateľné a kde sa môžu nachádzať. Nakoniec je v práci popísaný proces riadenia zmien a dodávok, čo je kľúčová otázka, keďže zmenou CDM môžu byť ovplyvnené všetky aplikácie využívajúce CDM. Je preto potrebné byť na túto situáciu pripravený a rozmyslieť si postup nasadenia najmä nekompatibilných zmien.

Canonical Data Model contains description of all data used by organization. Such "all-covering" model is difficult to create and therefore it is preferred to define CDM as data model used by messages and events of integration purpose. Using CDM is not simple. First of all it is necessary to define own canonical data model. Typically, CDM is created in some CASE tool and described by some modeling language, e.g. UML. Next issue is mappings and transformation between CDM and application formats. Work lists some kinds of transformations, which can be used, possible implementations and locations of them. Finally work describes change and release management process, which is key part of CDM successful story. CDM change can affect all integrated applications, therefore is important to be ready for this situation and think about deployment process, especially when there are incompatible changes.