Kozmologické predstavy Starého zákona a ich podoba v anglosaskom umení

Abstract

Predkladaná práca analyzuje v kunsthistorickej literatúre pomerne známy motív Boha s kružidlom a váhami v ruke. Notoricky známym príkladom tejto ikonografie je frontispica v jednej z viedenských bible moralisée (fol. 1r, ÖNB 2554), kde Boh v kristomorfnej podobe s kružidlom v pravici usporadúva jednotlivé živly uprostred zemekruhu. Iluminácia je interpretovatená na základe starofrancúzskeho nápisu v hornej lište pravouhlého orámovania výjavu: ICI CRIE DEX CIEL ET TERRE SOLEIL ET LVNE ET TOZ ELEMENZ. Súhlasne s uvedeným výjavom sa v odbornej literatúre každá scéna, v ktorej Boh drží v ruke kružidlo (prípadne i váhy) oznauje za zobrazenie Stvoritea - Architekta sveta (Architectus mundi). Cieom tejto práce je preto poukáza na nesprávnos tohto všeobecného ikonografického zalenenia predovšetkým na skupine anglosaských iluminovaných rukopisov, v ktorých sa skúmaný motív objavuje súasne vo dvoch významových rovinách - protologickej (teda ako Stvorite sveta), ale i eschatologickej (spravodlivý Sudca). Z toho dovodu sa v práci zdorazuje, že je nevyhnutné v rámci tejto ikonografickej skupiny rozlišova medzi povodnou anglosaskou interpretáciou motívu a jeho neskoršou kontinentálnou podobou, v ktorej sa polarita Boha - Stvoritea a Boha - Sudcu s najväšou pravdepodobnosou redukuje na protologický motív, a teda bez...

The rendering thesis analyses the topic of the Creator of the world with compasses in his hands generally known in the art historian literature. The common known example of this iconography is presented in the frontispice of older of two bible moralisées in Vienna, on which the Logos-Creator is shaping the four elements within the earthcircle by the compasses. The illustration is to be interpreted according to the old French inscription in the top strip of the square frame of the scene: ICI CRIE DEX CIEL ET TERRE SOLEIL ET LVNE ET TOZ ELEMENZ. In line with this scene all the illuminations presenting God with a pair of compasses are commonly held for a depiction of Creator mundi as Architectus or deus geometra. That is why the aim of this work is to show the incorrectness of such identification above all in case of the Anglo-Saxon manuscripts. In these the analysed motif is simultaneously performed in both its meanings - the protological one as Creator mundi and also the eschatological one as the fair Judge. On the grounds by this bipolarity it is necessary to emphasize need of the distinction of the first group of authentic Anglo-Saxon view of the motif and its later appearance on the continent reduced by the essential weakening of the eschatological aspect in the favour of the protological one. The...