Vplyv označovania umelej inteligencie na dôveru v mediálnom prostredí

Abstract

Diplomová práca skúma, ako prítomnosť a forma označenia použitia umelej inteligencie ovplyvňujú dôveru publika v spravodajské médiá. Vychádza pritom z tzv. dilemy označovania AI (dilemma of AI disclosure): aj keď je transparentnosť o použití AI normatívne žiaduca a publikom vyžadovaná, samotné priznanie môže znižovať dôveru v médium. Práca chápe označenie AI ako strategické komunikačné rozhodnutie a hodnotiaci signál, pričom rozlišuje medzi dôverou v médium a kredibilitou konkrétneho článku. Výskum bol realizovaný ako kvantitatívny online experiment, v ktorom 243 respondentov hodnotilo dva z troch spravodajských článkov, čo vytvorilo 486 hodnotení. Pri každom článku bola náhodne pridelená jedna z piatich podmienok líšiacich sa prítomnosťou, formuláciou a umiestnením označenia, pričom obsah článkov zostal identický. Dáta boli analyzované lineárnymi zmiešanými modelmi. Prítomnosť označenia viedla k malému, no štatisticky významnému poklesu dôvery v médium. Pri kredibilite článku sa významný účinok nepreukázal a rozdiely medzi formuláciami označenia neboli štatisticky významné. Práca prináša empirické poznatky zo slovenského a českého mediálneho prostredia a ukazuje, že komunikácia využitia AI môže ovplyvniť hodnotenie média zo strany publika, aj bez zmeny samotného obsahu. Klíčová slova umelá...

This master's thesis examines how the presence and form of labelling the use of artificial intelligence affect audience trust in news media and the perceived credibility of articles. It builds on the dilemma of AI disclosure: although transparency is normatively desirable and expected by audiences, disclosing the use of AI may reduce trust in the medium. The thesis conceives of an AI label as a strategic communicative choice and an evaluative cue, while distinguishing between trust in the medium and the credibility of a specific article. The research was conducted as a quantitative online experiment in which 243 respondents evaluated two out of three news articles, producing 486 evaluations. For each article, one of five conditions was randomly assigned, differing in the presence, wording, and placement of the label, while the article content remained identical. The data were analysed using linear mixed-effects models. The AI label led to a small but statistically significant decrease in trust in the medium. No significant effect was found for the credibility of the article, and the differences between the label wordings were not statistically significant. The thesis contributes empirical evidence from the Slovak and Czech media environment and shows that communicating the use of AI can affect the...