Vplyv psychosociálnych faktorov na emocionálny stav, priebeh rekonvalescencie a kvalitu života u pacientov po infarkte myokardu

Abstract

Ciel': Preskúmať, do akej miery sa podiel'ajú dispozičný optimizmus/pesimizmus, sociálna opora a zvolené copingové stratégie na emocionálnom distrese (príznaky úzkosti a depresie) u pacientov s infarktom myokardu (lM) v čase hospitalizácie a s ročným odstupom. A ďalej identifikovat' prediktory priebehu rekonvalescencie a faktory ovplyvňujúce kvalitu života pacientov. Metóda: Bolo vyšetrených 102 pacientov (25 žien, 77 mužov) s diagnózou akútny lM v čase 2.- 4. dňa po lM, vo veku do 65 rokov (muži) a do 75 rokov (ženy). Katamnestického sledovania s ročným odstupom od lM sa zúčastnilo 63 pacientov (45 mužov, 18 žien). Porovnávaciu skupinu tvoril 1% náhodný výher z populácie v okrese Benešov, zrovnocenený s výskumným súborom podl'a veku a pohlavia, ktorý bol vybraný v rámci epidemiologickej štúdie PostMONIKA. Výsledky: Pacienti s akútnym lM vykazujú signifikantne viac depresívnych príznakov, než jedinci v neklinickom súbore (ll% vs. 3%, p<0,05). Rok po IM zodpovedá prevalencia depresívnych príznakov prevalencii v neklinickom súbore. Pacienti s AIM referovali o príznakoch úzkosti iba zriedkavo a bezprostredne po IM je popieranie ako copingová stratégia asociované so zníženým výskytom úzkosti. Bol preukázaný vzťah medzi emocionálnym copmgom, vyhýbavou formou copingu (odvracanie pozornosti), nedostatočnou...

Objective: To examine the impact of dispositional optimism/pessimism, social support and coping strategies on emotional distress (symptoms of depression and anxiety) of patients with myocardial infarction (MI) during hospitalization and one year after the discharge. To identify predictors of recovery and factors affecting quality of life of these patients. Methods: The sample consisted of 102 patients (25 women, 77 men) with diagnosis of acute MI, 2 - 4 days after MI. The age of men patients was lower than 65 and of women lower than 75. During the follow-up, one year after the discharge, we interviewed 63 patients (45 men, 18 women). The group used for comparison consisted of 1% random sample of Czech population from Benešov district, matched with regard to age and sex, selected during epidemiological survey PostMONIKA. Results: Patients with acute MI were significantly more depressed than the subjects from comparison group (ll% vs. 3% p<0.05). One year after MI, the prevalence of depression symptoms among patients was the same as in the comparison sample. Patients with acute MI reported anxiety symptoms only rarely and denial as a coping strategy was associated with diminished occurrence of anxiety symptoms. An association between emotional coping, distraction cop1ng, lack of social support, dispositional...