El concepto de persona en Baltasar Gracián

Abstract

This thesis examines the concept of the 'person and disillusionment' (desengaño) in Baltasar Gracián's El Criticón as key categories of his moral philosophy. The aim of this work is to demonstrate how Gracián formulates the Baroque notion of human maturation through experience and disillusionment. To this end, he employs two main characters: Critilo and Andrenio. Critilo represents experience, culture, and reason, while Andrenio embodies nature, instinct, and passion-traits that frequently lead him into difficulties from which Critilo must then rescue him. The study relies on literary analysis, philosophical interpretation, and the reception of the work by other authors, including Walter Benjamin. The objective of the analysis is to show that disillusionment is not merely a pessimistic motif, but a dynamic process of spiritual formation leading to wisdom and the ideal of the 'complete person'. Furthermore, it highlights the fact that wisdom and knowledge are not short-term achievements but, on the other way around, often constitute a lifelong process. The task of this work is to contribute not only to the understanding of the anthropological dimension of Baroque thought but also to a contemporary interpretation of Gracián's philosophy of the person.

Táto práca skúma pojem "osoby a vytriezvenia či straty ilúzie" v diele El Criticón Baltasara Graciána a to ako kľúčové kategórie jeho morálnej filozofie. Cieľom tejto práce je poukázať, n ato ako Gracián formuluje barokovú predstavu o dozrievaní človeka prostredníctvom skúsenosti a rozčarovania. Pri tom si pomáha dvomi hlavnými postavami: Critiliom a Andreniom, pričom Critilio predstavuje skúsenosť, kultúru a rozum, zatiaľ čo Andrenio je predstaviteľom prirodzenosti, inštinktu a vášne, čo ho neraz dostane do problémov, z ktorých mu potom pomáha von Critilio. Práca sa opiera o literárnu analýzu, filozofickú interpretáciu a popis diela inými autormi, medzi nimi aj Walter Benjamin. Cieľom analýzy diela El Criticón je ukázať, že vytriezvenie či strata ilúzie nie je iba pesimistickým motívom, ale dynamickým procesom duchovnej formácie, ktorý vedie k múdrosti a k ideálu "úplného človeka". Rovnako poukazuje na fakt, že múdrosť a poznanie nie sú krátkodobou záležitosťou, ale naopak, častokrát ide o dlhodobý proces. Úlohou práce je prispieť nie len k pochopeniu antropologickej dimenzie barokového myslenia, ale aj k aktuálnej interpretácii Graciánovej filozofie osoby.