The Poetics of Creative Emancipation: Emerson, Nietzsche, and Rancière

Abstract

This dissertation develops a transatlantic genealogy of emancipatory pragmatism by examining the resonant philosophical and literary methods of Ralph Waldo Emerson, Friedrich Nietzsche, and Jacques Rancière, and demonstrates their continuous vitality in modern American literature. Through a comparative philological method, the thesis argues that these thinkers share a strong concern for perspectivism, anti-conceptualism, emancipatory creativity, and reverential individualism, protecting the democratic dignity of every individual. Emerson's fluid, yet transcendental metaphysics establishes the foundation for a pragmatic, anti-hierarchical mode of thought later taken up and developed by Nietzsche in his critique of truth, conceptual rigidity, and leading to his philosophy of immanence. Rancière further extends this lineage by theorizing his distribution of the sensible, subjectivization, and his concept of literarity, articulating a profoundly democratic theory of aesthetics, grounded in the equality of intelligence. Building on this philosophical framework, the final chapter interprets three modern American writers, namely Frank O'Hara, Amiri Baraka, and Ralph Ellison, as practitioners of neo-pragmatic, emancipatory poetics. Their works exemplify perceptual immediacy, anti-conceptualism, fugacity of...

1 Abstrakt Táto dizertačná práca rozvíja transatlantickú genealógiu emancipačného pragmatizmu prostredníctvom komparácie filozofických a literárnych metód Ralpha Walda Emersona, Friedricha Nietzscheho a Jacquesa Rancièra a preukazuje tak ich vitalitu v interpretácii modernej americkej literatúry. Prostredníctvom komparatívnej filologickej metódy práca argumentuje, že títo myslitelia zdieľajú silné znaky perspektivizmu, antikonceptualizmu, emancipačnej kreativity a sakrálneho individualizmu, chrániaceho demokratickú dôstojnosť každého jednotlivca. Emersonova transformatívna, no zároveň aj transcendentálna metafyzika vytvára základ pre pragmatický a antihierarchický spôsob myslenia, ktorý neskôr prevzal a rozvinul Nietzsche vo svojej kritike pravdy, konceptuálnej rigidity, a ktorý viedol k jeho filozofii imanentnosti. Rancière ďalej rozširuje túto líniu cez svoju "distribúciu vnímateľného", subjektivizáciu a svoj koncept "literárnosti," pričom formuluje hlboko demokratickú teóriu estetiky založenú na rovnosti inteligencie. Na základe tohto filozofického rámca posledná kapitola interpretuje troch moderných amerických spisovateľov, menovite Franka O'Haru, Amiriho Baraku a Ralpha Ellisona, ako spisovateľov neo-pragmatickej, emancipačnej poetiky. Ich diela vykazujú a využívajú znaky perspektivizmu,...