Drones and their impact on conflict escalation

Abstract

The growing deployment of unmanned aerial vehicles in modern warfare and contested regions has heightened debates over whether drones are increasing interstate conflicts. Although existing research highlights their advantages in terms of cost, the question of escalation remains inadequately explored. This thesis investigates whether drones decrease the likelihood of escalation compared to incidents involving manned aircraft. It contends that drones do not inherently determine outcomes but instead influence how escalation develops within specific strategic and political contexts. The study uses a qualitative research design based on counterfactual analysis, complemented by quantitative assessment. It examines two events: the Russia-Turkey incident in 2015 and the Pakistan-India incident in 2019. By changing the technological variable while keeping other factors constant, the thesis assesses how escalation outcomes differ. The analysis is grounded in adaptation capacity theory, which highlights the role of organisational and financial factors in integrating drones. The findings indicate that drones generally lower immediate political and emotional costs, impacting the rapid escalation outcome. However, this is not always the case, as drones can either reinforce existing strategic doctrines or reveal...

Rozširujúce sa nasadzovanie bezpilotných lietadiel v modernom vojnovom konflikte a v sporných regiónoch vyvolalo diskusie o tom, či drony prispievajú k eskalácii medzistátnych konfliktov. Hoci existujúce výskumy poukazujú na ich výhody z hľadiska nákladov, otázka eskalácie zostáva nedostatočne preskúmaná. Táto práca skúma, či drony znižujú pravdepodobnosť eskalácie v porovnaní s incidentmi, pri ktorých sú zapojené pilotované lietadlá. Tvrdí, že drony samé osebe neurčujú výsledky, ale ovplyvňujú spôsob, akým sa eskalácia vyvíja v konkrétnych strategických a politických kontextoch. Štúdia využíva kvalitatívny výskumný dizajn založený na kontrafaktickej analýze, doplnený kvantitatívnym hodnotením. Skúma dve udalosti: incident medzi Ruskom a Tureckom v roku 2015 a incident medzi Pakistanom a Indiou v roku 2019. Zmenou technologickej premennej pri zachovaní ostatných faktorov na konštantnej úrovni práca hodnotí, ako sa líšia výsledky eskalácie. Analýza vychádza z teórie adaptačnej kapacity, ktorá zdôrazňuje úlohu organizačných a finančných faktorov pri integrácii dronov. Zistenia naznačujú, že drony vo všeobecnosti znižujú bezprostredné politické a emocionálne náklady, čo má vplyv na výsledok rýchlej eskalácie. Nie je to však vždy tak, keďže drony môžu buď posilniť existujúce strategické doktríny, alebo...