The role of Sphagnum in the environment and its significance as a natural and cultural archive

Abstract

Sphagnum-dominated peatlands are globally significant ecosystems with unique properties shaped by the ecological attributes of the primary peat-forming plants- Sphagnum mosses. Through their ability to retain large volumes of water, acidify their surroundings, and slow the decomposition of organic matter, Sphagnum creates characteristically low-nutrient, poorly oxygenated settings. As a result, these feedback mechanisms drive a wide range of ecosystem functions, including providing habitats for specialized and endangered species, accumulating organic matter, and stabilizing hydrological conditions. At the same time, the reduced rate of organic decay transforms peat deposits into natural archives that preserve records of past environmental change, as well as anthropological and archaeological remains. Peatlands are highly sensitive to disturbance, and their alteration can destabilize the conditions that allow long-term carbon accumulation while simultaneously threaten the specialized biodiversity adapted to these habitats. Recognizing their vulnerability is therefore essential. Conserving and restoring peatlands helps maintain their role as carbon sinks, refugia for animal and plant species, and archives of environmental history. Keywords: Sphagnum, peat bogs, peatlands, biodiversity, climate,...

Rašeliniská, kde dominujú machy rodu Sphagnum patria medzi globálne významné ekosystémy s jedinečnými vlastnosťami, formovanými ekologickými atribútmi rastlín, ktoré ich tvoria. Vďaka ich schopnosti zadržiavať veľké objemy vody, okysľovať okolie a spomaľovať rozklad organickej hmoty vytvára Sphagnum charakteristicky málo vyživované, slabo okysličované prostredie. Tieto mechanizmy spätnej väzby následne poháňajú široké rozpätie ekosystémových funkcií, vrátane poskytovania prirodzeného prostredia pre špecializované a ohrozené živočíchy, akumulovania organickej hmoty a stabilizovania hydrologických podmienok. Obmedzený rozklad organickej hmoty zároveň premieňa rašelinové ložiská na prírodné archívy, ktoré uchovávajú záznamy minulých environmentálnych zmien, ako aj antropologické a archeologické pozostatky. Rašeliniská sú mimoriadne citlivé na poškodenie a ich zmeny môžu spôsobiť narušenie podmienok umožňujúcich dlhodobé ukladanie uhlíka, a súčasne ohroziť jedinečnú biodiverzitu prispôsobenú iba týmto stanovištiam. Uvedomenie si ich zraniteľnosti je preto zásadné. Ochrana a obnova rašelinísk pomáha udržiavať funkciu, ktorú majú ako zásobníky uhlíka, útočiská pre živočíšne alebo rastlinné druhy a archívy environmentálnej histórie. Kľúčové slová: Sphagnum, rašeliniská, biodiverzita, klíma, rozklad,...