Hraničný jazyk. Psychoanalýza a jazyk v neneurotických štruktúrach

Abstract

Práca skúma limity jazyka v psychoanalytickej teórii a ich klinický význam pri neneurotických štruktúrach. Prostredníctvom analýzy Freudových neurologických a psychoanalytických textov rekonštruuje model reprezentácie, ktorý odhaľuje možnosti nereprezentovateľného - psychických stavov unikajúcich symbolizácii. Tento rámec je ďalej rozvinutý v Greenovej koncepcii afektu a negativity, ktorá umožňuje uchopiť deficity symbolizácie ako štrukturálne fenomény s klinickou hodnotou. Základným východiskom práce je predpoklad, že jazyk je potrebné chápať nielen ako médium symbolizácie, ale aj ako priestor jej zlyhania. Analýza ukazuje, že hraničný jazyk sa vyznačuje fragmentárnosťou, prerušením, agovaním či somatizáciou, ktoré možno chápať ako alternatívne formy významu.V závere práca kriticky konfrontuje prístupy Otta Kernberga a Petra Fonagyho, ktoré napriek klinickému významu redukujú problematiku na štrukturálne alebo kognitívno-afektívne dynamiky. Ukazuje, že plné porozumenie hraničným a neneurotickým štruktúram si vyžaduje reflexiu jazyka nielen v jeho funkcii symbolizácie, ale aj v jeho zlyhaniach, ktoré odhaľujú pravdu subjektu o vlastnej nemožnosti reprezentácie. Klíčová slova: Freud; Green; neneurotické štruktúry; hraničnosť; psychoanalýza; nereprezentovateľné.

The dissertation examines the limits of language in psychoanalytic theory and their clinical significance in non-neurotic structures. Through an analysis of Freud's neurological and psychoanalytic writings, it reconstructs a model of representation that reveals the possibility of the unrepresentable-psychic states that elude symbolization. This framework is further developed in André Green's conception of affect and negativity, which makes it possible to grasp deficits of symbolization as structural phenomena with clinical value. The basic premise of the thesis is that language must be understood not only as a medium of symbolization but also as a site of its failure. The analysis shows that borderline language is characterized by fragmentation, interruption, acting out, or somatization, which can be understood as alternative forms of meaning. In conclusion, the dissertation critically confronts the approaches of Otto Kernberg and Peter Fonagy, which, despite their clinical relevance, reduce the issue to structural or cognitive-affective dynamics. It argues that a full understanding of borderline and non-neurotic structures requires a reflection on language not only in its symbolic function but also in its failures, which reveal the subject's truth about the impossibility of representation....