Sémiotická analýza filmu Barbie (2023) z hlediska konceptu simulace a simulaker

Abstract

According to French philosopher Jean Baudrillard, experienced reality is replaced by simulation, mediated through accumulated signs. Baudrillard argues that, in the contemporary world of late capitalism, dominated by proliferating media and technology, images have become the source of our experienced reality. Such signs have replaced authentic, lived experience. Film and other forms of mass media create simulated world through copies without an original, which in turn influence human perception. The constant reproduction of images and signs is caused by the necessity of human communication, representation and eventually simulation. This process leads to the loss of unified meaning and origin. The circulation of signs referring only to other signifiers, results in the complete inability to represent or perceive reality outside of such media, particularly images, thereby creating hyperreality. Baudrillard defines hyperreality as a state in which the image dominates. Reality is formed according to the image, rather than vice versa, the image being the reflection of reality. The clear distinction and meaning of signs disappear and reality itself becomes ambivalent. Barbie, with its global reach, self-reflexive character and nostalgic charisma manages to upend not only the on-screen reality, but also...

Pod?a francúzskeho filozofa Jeana Baudrillarda je pre ívaná realita oraz viac nahradená simuláciou, ktorá je sprostredkovaná hromadiacimi sa znakmi. Obrazy sa pod?a Baudrillarda v sú asnom svete neskorého kapitalizmu, médií a technológie stali zdrojom pre ívanej skuto nosti a túto skuto nose nahradili. Film a iné masovo rozaírené média utvárajú simulovaný svet prostredníctvom kópií bez originálu, ktoré ovplyvIujú ?udskú percepciu. Obrazy a znaky sa pod?a Baudrillarda, v dôsledku potreby ?udskej komunikácie, reprezentácie a následne simulácie, neustále rozmno ujú. Takýmto spôsobom strácajú jednotný význam alebo pôvod. Cirkulácia znakov odkazujúcich len na iné ozna ujúce vedie k úplnej strate schopnosti reprezentácie alebo percepcie pre ívanej skuto nosti mimo takýto obraz, ím vzniká hyperealita. Baudrillard definuje hyperrealitu ako stav nadvlády obrazu. Skuto nose je formovaná pod?a obrazu a nie naopak. Jasný rozdiel a význam znakov zaniká a skuto nose sa sama o sebe javí ako ambivalentná. Snímka Barbie (2023) s globálnym dosahom, sebareflexívnym charakterom a nostalgickou charizmou, dokázala obrátie naruby nielen svet na plátne, ale aj ten pre ívaný, teda svet mimo plátno. Vaka svojej sofistikovanej manipulácii s mýtickým prehovorom, ktorý v minulosti preva oval v súvislosti s bábikou Barbie, ako...