Hinc consules coepere, pro uno rege duo? Pohľady na konštituovanie najvyššieho úradu Rímskej republiky

Abstract

While reading the relevant surviving ancient sources, one might get the impression that the birth of the consulship as the highest office of the Roman Republic was not problematic and took place in an almost natural and uncomplicated way. This thesis presents an analysis of the available epigraphical and literary sources from which it collects and critically assesses the references to the establishment of the consulship, including counter-narratives. It then examines the interpretations of two selected modern historians of the twentieth and twenty first centuries, attempting to determine how the fragmentary source material was incorporated into the authors' development of coherent hypotheses about the transformation of the Roman constitution in the sixth century BC.

Pri čítaní relevantných dochovaných antických prameňov môže vznikať dojem, že zrod konzulátu ako najvyššieho úradu Rímskej republiky nebol problematický a prebehol takmer prirodzene a nekomplikovaným spôsobom. Táto diplomová práca prináša analýzu dostupných epigrafických a literárnych prameňov, z ktorých zhromažďuje a kriticky posudzuje zmienky o vzniku konzulátu, vrátane protirečivých svedectiev. Následne sa venuje výkladom dvoch vybraných moderných historikov 20. a 21. storočia, pričom sa snaží stanoviť, ako bol fragmentárny pramenný materiál zapracovaný do vybudovania autormi vypracovaných koherentných hypotéz o premene rímskeho štátneho usporiadania v 6. storočí pred n. l.