Stanovenie vybraných biomolekúl v detrite používanom pri odchove kriticky ohrozenej perlorodky riečnej

Abstract

In this bachelor's thesis, detritus from eight streams in the Aš and Šumava regions was studied, with samples collected three times during 2023. In bioassay, juvenile freshwater pearl mussels were fed with this detritus, and their growth rate was used as an indicator of detritus quality. To identify key parameters, the detritus was further characterized using several methods, some of which were carried out as part of this thesis. Detritus quality was evaluated based on amino acid content, alkaline phosphate activity and proteolytic activity. These parameters were compared with complementary methods and the growth rates of the mussels. Capillary electrophoresis allowed the quantification of 14 out of 20 proteinogenic amino acid. The total content of amino acids were only slightly lower across different sampling periods, while their relative proportions were highly consistent. These findings were compared with fluorimetric determination of primary amines, which revealed somewhat higher amounts of primary amines than amino acids. Zymography showed detritus samples from different sites exhibited no major differences in protease molecular profiles across sampling periods. However, overall proteolytic activity in the detritus did not correspond with the activity measured using fluorescently labelled...

V tejto bakalárskej práce bol skúmaný detrit z ôsmich ašských a šumavských tokov odobraný celkom trikrát behom roka 2023. V bioindikačnom pokus boli týmto detritom kŕmené juvenilné perlorodky a na základe rýchlosti ich rastu bola hodnotená kvalita detritu. Ten bol následne za účelom nájdenia kľúčových parametrov charakterizovaný rôznymi metódami, niektoré metódy z nich boli súčasťou tejto bakalárskej práce. Kvalita detritov bola hodnotená na základe obsahu aminokyselín, aktivity alkalických fosfatáz a intenzity proteáz. Tieto parametre boli porovnávané s komplementárnymi metódami a prírastkami skúmaných súborov perlorodiek. Kapilárnou elektroforézou boli kvantifikovaných 14 z 20 proteínogénnych aminokyselín. Ich súhrnné množstvo bolo vo väčšine prípadov len mierne nižšie v rôznych odberových obdobiach, relatívnym množstvom si navzájom boli veľmi podobné. Tieto výsledky boli zároveň porovnané s fluorimetrickým stanovením primárnych amínov, kedy množstvo primárnych amínov bolo o niečo vyššie ako obsah aminokyselín. Zymografia ďalej ukázala, že sa vzorky detritu z rôznych lokalít v rámci odberov výrazne nelíšia v molekulárnych profiloch proteáz. Porovnaním celkovej miery proteolýzy v jednotlivých detritoch neodpovedalo stanoveniu aktivity fluorescenčne značeným kazeínom. U posledného parametru...