Anestetická poetika: slovenská literatúra po roku 1989

Abstract

(in English) The concept of "anaesthetic poetics" is increasingly gaining traction in Slovak literary studies, emerging as a differentiating impulse within Slovak literature. In this context, poetry is being examined through the lens of various waves or generations of anaesthetically oriented writers. The boundaries of concept are constantly shifting as attempts are made to describe mutual inspirations and influences. This thesis therefore aims to reconstruct the definition of first-wave anaesthetic poetics by synthesizing two distinct approaches that were associated with the term in its early stages within Slovak literary studies discourse. The first approach is represented by the work of Jaroslav Šrank, who focused primarily on poets of experimental-deconstructive poetry referred to as the text generation. Although Šrank frequently used the term anaesthetic poetics, he never defined it explicitly. The second approach involves reflections on the coolness poetics. In defining the concept, I will also draw on Wolfgang Welsch's aesthetic theory. The aim of this thesis is twofold. It seeks to reconstruct the contemporary foundations of the term anaesthetic in post-1989 Slovak literary criticism and theory. At the same time, it offers a comparative view of the different approaches to thinking about...

(slovensky) Pojem "anestetická poetika" sa v slovenskej literárnej vede čoraz viac ustaľuje a vystupuje tak v pozícii diferenciačného impulzu slovenskej literatúry. V tejto súvislosti sa v poézii uvažuje o viacerých vlnách či generáciách anesteticky orientovaných spisovateľov a spisovateliek. Hranice pojmu sa pri pokuse opísať vzájomné inšpirácie a vplyvy neustále posúvajú. V práci sa preto pokúsim o rekonštrukciu vymedzenia anestetickej poetiky prvej autorskej vlny syntézou dvoch rôznych prístupov, s ktorými sa v slovenskej literárnovednej diskusii tento pojem spájal v jeho začiatkoch. V prvom rade ide o práce Jaroslava Šranka zamerané prevažne na básnikov experimentálno-dekonštruktívnej poézie označovanej ako text generation. Pojem anestetickej poetiky Jaroslav Šrank hojne využíval, ale nikdy ho explicitne nedefinoval. Druhý prístup predstavuje premýšľanie o poetike coolness či poetike chladu. Pri definovaní budem zároveň vychádzať z estetiky Wolfganga Welscha. Cieľom práce je preto jednak rekonštruovať východiská samotného pojmu anestetický v slovenskej ponovembrovej literárnej vede a kritike, a jednak komparatívne zhodnotiť vzájomný vzťah rôznych línií premýšľania o anestetickej poetike.