Ženské telo, krv, a nadprirodzeno v diele Enči Fumiko z pohľadu enaktívnej teórie

Abstract

This thesis provides a literary analysis of the narrative techniques employed in Enchi Fumiko's novel Onnamen (1958). The analysis is methodologically anchored in enactive theory (4E: embodied, embedded, enactive, and extended mind), as proposed by cognitive literary theorists Caracciolo and Kukkonen (2021), in the hope that applying this theory may shed new light on the author's work. The thesis aims to identify the embodied reader and define the role of the female body in the narrative. Based on a qualitative analysis, I propose that the novel's embodied language relies heavily on visual stimuli and evidential modality, which consequently leads to immersion in the fictional world. Mental imagery is thickened through sensory engagement-such as smell and touch-or through references to temperature changes and the kinesthetic experiences of the characters. Internal focalization shifts between characters, resulting in a regular alternation of narrative agents. Through this literary gesture, readers can experience different subjective perceptions of objective reality through the characters' eyes. The embodied language, which depends on visual cues and the use of theatrical masks, also serves as a foundation for various situated conceptualizations-namely, the female body as an ontologically lived...

Táto diplomová práca ponúka literárnu analýzu naratívnych metód románu Onnamen (1958) spisovateľky Enči Fumiko (1905-1986). Analýza je zakotvená v enaktívnej teórii (tzv. teória 4E: myseľ vtelená (embodied), vnorená (embedded) do okolitého prostredia, enaktívna (enactive), kvôli interakcii so svetom, a do sveta rozšírená (extended)) kognitívnych literárnych vedcov Caracciolo a Kukkonen (2021), ktorá ponúka nový pohľad na tvorbu autorky. Cieľom práce je identifikovať stelesneného čitateľa a ozrejmiť rolu ženského tela v naratíve. V rámci kvalitatívnej analýzy konštatujem, že stelesnený jazyku románu sa opiera najmä o vizuálne podnety a evidenčnú modalitu, čo vedie u čitateľa k aktivovaniu telesnej skúsenosti a následne k imerzii do fikčného sveta. Mentálne predstavy sú taktiež zhutňované aj skrz zapájanie iných zmyslov, napríklad čuch, hmat, alebo pociťovanie teplotných zmien a kinestetických pohnútok postáv. Interná fokalizácia u rôznych postáv má za následok pravidelné striedanie naratívnych agentov. Toto literárne gesto ma za jeden z následkov to, že ako čitatelia dokážeme zakúšať rôzne subjektívne vnímania objektívnej reality u literárnych postáv. Stelesnený jazyk opierajúci sa o vizuálne podnety a interakciu s divadelnými maskami slúži zároveň ako základ pre situované konceptualizácie,...