Effects of internet use on trust in institutions

Abstract

This thesis investigates the relationship between internet use and institutional trust in the European context using pooled cross-sectional data from three waves of the European Social Survey (ESS). While prior research has shown both trust-enhancing and trust-eroding effects of digital media, few studies have systematically examined how socio-demographic characteristics or national con- texts moderate this relationship. Using design-based linear modeling suited for complex survey data, we find a statistically significant negative association be- tween internet use and institutional trust. However, this effect is not uniform: interaction models show that age, education, and gender significantly moderate the relationship. Older individuals, those with lower educational attainment, and women are more negatively affected. Cluster analysis further reveals that macro-level context plays a crucial role. The negative internet-trust relation- ship is strongest in Russia. However, even in highly developed democracies, internet use is associated with trust erosion, challenging the idea of a linear transition toward more positive effects. These findings suggest that the inter- net acts as a contextual amplifier of trust dynamics. The study highlights the importance of disaggregating internet use by type and...

Táto práca skúma vzťah medzi používaním internetu a inštitucionálnou dôverou v európskom kontexte s využitím zjednotených prierezových dát z troch vĺn European Social Survey (ESS). Hoci predchádzajúci výskum poukazuje na posilňujúce ale aj oslabujúce účinky digitálnych médií, len málo štúdií sys- tematicky skúmalo, ako tento vzťah ovplyvňujú sociodemografické charakter- istiky alebo národné kontexty. Pomocou regresnej analýze prispôsobenej kom- plexite prieskumných dát zisťujeme štatisticky významnú negatívnu súvislosť medzi používaním internetu a dôverou v inštitúcie. Tento efekt však nie je rovnomerný: interakčné modely ukazujú, že vek, vzdelanie a pohlavie výz- namne ovplyvňujú tento vzťah. Starší ľudia, osoby s nižším vzdelaním a ženy sú používaním internetu zasiahnuté negatívnejšie. Klastrová analýza ďalej odhaľuje, že makrokontext zohráva kľúčovú úlohu. Negatívna súvislosť medzi používaním internetu a dôverou v inštitúcie je najsilnejšia v Rusku, ale aj v rozvinutých demokraciách je používanie internetu spojené s eróziou dôvery, čo spochybňuje predstavu o lineárnom posune smerom k pozitívnym účinkom. Ti- eto zistenia naznačujú, že internet funguje ako kontextový zosilňovač dynamiky dôvery. Práca zdôrazňuje význam rozlíšenia typov a účelov používania inter- netu a potrebu longitudinálneho...