Hlinkova avantgarda? Vzostup a pád modernej kresťanskej kultúry na Slovensku, 1930 - 1948

Abstract

How did the processes of transformation affecting Christianity and especially Catholicism in Europe in the 20th century manifest themselves in the cultural and social life of a small and only recently nationally awakened country in the heart of Europe - Slovakia? Alongside the more familiar phenomena of the poetry of Slovak Catholic Modern and the conservatively oriented Spolok svätého Vojtecha, this work reconstructs the intellectual history of four reform-oriented groups of Christian cultural workers. The groups around the writer and cultural organizer Jozef Cíger Hronský at the Matica slovenská, the Catholic priest and cultural critic Ladislav Hanus from Spišská Kapitula, the Lutheran priest and poet Emil Boleslav Lukáč in the revue Tvorba, and finally the Croatian Catholic priest and social activist Tomislav Kolakovič in the Rodina movement shared in common that they laid the foundations of their programs already in the 1930s, that they were catalyzed by the existence of the wartime Slovak state, and that their activities were interrupted only by the communist coup d'etat in February 1948. While the groups of Hanus and Kolakovič were characterised by an "orthodox" conviction regarding the ideological superiority of Catholicism, Hronský and Lukáč based their vision of cultural development on the need for...

Práca skúma ako sa procesy transformácie zasahujúce kresťanstvo a zvlášť katolicizmus v Európe 20. storočia prejavili v kultúrno-spoločenskom živote malej a len nedávno národne obrodenej krajiny v srdci Európy - na Slovensku. Popri známejších fenoménoch poézie slovenskej katolíckej moderny a konzervatívne orientovaného Spolku svätého Vojtecha práca rekonštruuje intelektuálne dejiny štyroch reformne orientovaných skupín kresťanských kultúrnych pracovníkov. Skupiny okolo spisovateľa a kultúrneho organizátora Jozefa Cígera Hronského v Matici slovenskej, katolíckeho kňaza a kultúrneho kritika Ladislava Hanusa na Spišskej Kapitule, evanjelického kňaza a básnika Emila Boleslava Lukáča v časopise Tvorba, a napokon chorvátskeho katolíckeho kňaza a sociálneho aktivistu Tomislava Kolakoviča v hnutí Rodina spájalo, že základy svojich programov položili už v 30. rokoch, že katalyzátorom pre ich činnosť sa stala existencia vojnového slovenského štátu, a že ich pôsobenie prerušil až komunistický prevrat vo februári 1948. Kým Hanusovu a Kolakovičovu skupinu charakterizovalo "ortodoxné" presvedčenie o ideovej nadradenosti katolicizmu, Hronský a Lukáč svoju víziu kultúrneho rozvoja stavali na potrebe "nadkonfesnej" spolupráce. Naproti zaužívanej predstave o sekularizácií ako dominantnom naratíve moderných európskych dejín,...