Eros a "plodenie v krásnom" v Platónovom dialógu Symposion

Abstract

(slovensky) Bakalarska praca predklada interpretacnú tezú k Platónóvmú dialógú Symposion, v której je Sókrates identifikóvaný akó lieciteľ dúsí próstredníctvóm dialógóvej výmený. Výchódiskóvóú ótazkóú je: precó Sókrates namiestó óslavnej reci na Eróta prednasa referat zalózený na rózhóvóre s Diótimóú. Analýza výbraných pasazí (199c-212c) úkazúje, ze Sókrates si ósvójil technikú dúchóvnej terapie v rózhóvóre s Diótimóú a aplikóval jú na Agathóna, cím iniciúje generóvanie kaloi logoi (krasných recí). Tentó móment dialógóvej kónfróntacie predstavúje kľúcóvú fazú "plódenia" krasných recí a výkón lieciteľa dúsí. Zaverecna casť prace fórmúlúje dispózície a metódicke predpókladý nevýhnútne pre prax v liecení dúsí. Zistenia prehlbújú nase chapanie Sókratóvej úlóhý v dialógú Symposion a rózsirújú interpretaciú platónskej filózófie.

(in English) The bachelor's thesis presents an interpretive thesis on Plato's Symposion dialogue in which Socrates is identified as a healer of souls through dialogical exchange. The initial question is: why Socrates, instead of a eulogy to Eros, delivers a speech based on a conversation with Diotima. An analysis of selected passages (199c-212c) shows that Socrates adopts the technique of spiritual therapy in his conversation with Diotima and applies it to Agathon, initiating the generation of kaloi logoi (beautiful speeches). This moment of dialogic confrontation represents a key stage in the "begetting" of beautiful speeches and the power of the healer of souls. The final part of the thesis articulates the dispositions and methodological assumptions necessary for the practice of soul healing. The findings deepen our understanding of Socrates' role in the Symposion dialogue and expand our interpretation of Platonic philosophy.