Jazyk ako nástroj inklúzie a útlaku vo vysokoškolskom prostredí

Abstract

This thesis examines language as a tool of inclusion and oppression in higher education in Slovakia. The work analyzes various forms of linguistic oppression by educators. The theoretical part explores how the language used by educators shapes power relations, influences the psychological well-being of students, and either reproduces or disrupts social norms related to gender and queer inclusion. It employs concepts of linguistic relativity, performativity, and discursive power to demonstrate how language not only reflects but also shapes social realities. The empirical part is based on qualitative research conducted through ten semi-structured interviews with students of diverse gender identities and sexual orientations attending Slovak universities. The research identifies types of non-inclusive linguistic practices, which I categorized into fourteen groups. It also highlights linguistic strategies perceived by students as inclusive. This thesis contributes to raising awareness of linguistic inclusion in education and offers recommendations for fostering a safe and equitable academic environment. KEY WORDS: gender, queer, language, communication inclusion, education, queer negativity, gender equality

Diplomová práca sa zaoberá skúmaním jazyka ako nástroja inklúzie a útlaku vo vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku. Práca analyzuje rôzne formy jazykového útlaku zo strany vyučujúcich. V teoretickej časti skúmam, akým spôsobom jazyk používaný vyučujúcimi formuje mocenské vzťahy, ovplyvňuje psychologickú pohodu študentstva a reprodukuje či narúša spoločenské normy spojené s rodovou a kvír inklúziou. Teoretická časť využíva koncepty lingvistickej relativity, performativity a diskurzívnej moci, pomocou ktorých chcem ukázať, ako jazyk nielen odráža, ale aj formuje sociálne reality. V empirickej časti sa práca opiera o kvalitatívny výskum, ktorý som realizovala prostredníctvom desiatich pološtrukturovaných rozhovorov so študujúcimi rôznych rodových identít a sexuálnych orientácií pôsobiacich na slovenských univerzitách. Výskum odhaľuje typy neinkluzívnych jazykových praktík, ktoré som kategorizovala do štrnástich skupín. Zároveň identifikuje jazykové stratégie, ktoré študentstvo vníma ako inkluzívne. Práca prispieva k zviditeľneniu problematiky jazykovej inklúzie vo vzdelávaní a ponúka odporúčania na podporu bezpečného a rovnostárskeho akademického prostredia. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: rod, kvír, jazyk, komunikácia, inklúzia, vzdelávanie, kvírnegativita, rodová rovnosť