Musica nihil aliud cum sit nisi docta poesis: Transfery hudobno-teoretického poznania medzi českými zemami, Horným Uhorskom a Nemeckom

Abstract

This dissertation is a contribution to knowledge of the musical-theoretical thinking of Czech lands and Upper Hungary with background influences of the primarily German university environment in the 16th and the beginning of the 17th century. The first chapter presents all basic requirements of this work together with the current knowledge of musical-theoretical thinking in Czechia and in Slovakia. The following chapter called Non-tractate literary production contains the description of German influence on school regulations from environments of both Czech and Hungarian urban educational systems and methodically analyses possible approaches to humanistic poetry connected with music. The pieces used here are by Matouš Collin, Martin Rakovský, Bartoloměj Cirrinus, Šimon Proxenus and works from other authors a part of Jan the Elder of Hodějov literary troupe. The final chapter directly analyses musical-theoretical production, specifically works by Václav Clemens Žebrácký and mainly the composite volume MS-KŽ 139 from the Lyceum library in Kežmarok, which contains a larger number of units connected with music. From the most significant works there are musical textbooks from Leonard Stöckel and a textbook called De musica created using the structure from a piece by Nicolaus Listenius. This work also...

Dizertačná práca tvorí príspevok k poznaniu hudobno-teoretického myslenia českých zemí a Horného Uhorska na pozadí vplyvov primárne nemeckého univerzitného prostredia v 16. a začiatkom 17. storočia. Prvá kapitola predstavuje základné náležitosti práce spolu so súčasným stavom poznania k hudobno-teoretickému mysleniu v Čechách a na Slovensku. Nasledujúca kapitola s názvom Netraktátová literárna produkcia obsahuje popis nemeckých vplyvov na školské poriadky z prostredia českého a uhorského partikulárneho školstva a metodologicky spracováva možné prístupy k humanistickému básnictvu spojenému s hudbou. Pracuje sa tu s dielami Matouše Collina, Martina Rakovského, Bartoloměja Cirrina, Šimona Proxena a s dielami autorov z literárnej družiny Jana staršieho Hodějovského. Záverečná kapitola analyzuje priamo hudobno-teoretickú produkciu, konkrétne diela Václava Clementa Žebráckého a hlavne konvolút MS-KŽ 139 z Lyceálnej knižnice v Kežmarku, ktorý obsahuje väčšie množstvo s hudbou spojených jednotiek. Z najvýznamnejších diel sú to učebnice hudby Leonarda Stöckela a učebnica De musica vytvorená na základe štruktúry diela Nicolaa Listenia. Súčasťou práce je aj rozsiahla príloha obsahujúca analyzované texty v originálnej podobe a v paralelnom slovenskom preklade. Kľúčové slová: hudobná teória, Horné Uhorsko,...