Psilocybin: mechanizmus účinku a jeho terapeutický potenciál

Abstract

Psilocybin is a psychoactive molecule derived from tryptamine precursors that is present in some mushrooms, especially those belonging to the Psilocybe genus. Its pharmacologically active metabolite, produced by dephosphorylation, is psilocin, which can cross the blood-brain barrier. It is believed that the psychedelic effects of psilocin result from its partial agonistic activities on 5-HT2A receptors, the main receptor subtype among serotonin G-protein-coupled receptors (GPCRs). Psilocin also binds to a number of other subtypes of these receptors, but the effects it has on these receptors have not been fully explored yet. Psilocybin has been studied for its potential use in treating anxiety, depression, and disorders caused by addictive substances when administered in concentrations sufficient to produce psychedelic effects. The pharmacological potential of psilocybin is without the risks of potential addiction or overdose compared to other psychoactive drugs such as cocaine, alcohol, methamphetamine, and others. Due to the increasing worldwide trend of addiction, overdose, and suicidal deaths, it is necessary to seek new therapeutic alternatives. However, it is also necessary to assess various contraindications that may limit the possibility of using psilocybin as a pharmacological therapy....

Psilocybin je psychoaktívna molekula odvodená od prekurzorov tryptamínu, prítomná v niektorých hubách, obzvlášť však tých, ktoré patria do rodu Psilocybe. Jeho farmakologicky aktívnym metabolitom, vznikajúcim defosforyláciou je psilocin, ktorý je prechádzať hematoencefalickú bariéru. Predpokladá sa, že psychedelické účinky psilocinu sú výsledkom jeho čiastočných agonistických aktivít na 5-HT2A receptore, hlavnom receptorovom subtype medzi receptormi spraženými s G- proteínmi (GPCRs) serotonínu. Psilocin sa taktiež viaže na radu ďalších podtypov týchto receptorov, ale účinky, ktoré má na ďalšie receptory neboli doteraz úplne preskúmané. Psilocybin v koncentráciách dostatočných na vyvolanie psychedelických účinkov bo študovaný na použitie pri liečbe úzkosti, depresie a porúch spôsobených užívaním návykových látok. Farmakologický potenciál psilocybinu je bez rizík prípadnej návykovosti, či predávkovania, ako u iných psychoaktívnych drog ako je kokaín, alkohol, metamfetamín a ďalšie. Vzhľadom k celosvetovo zvyšujúcemu sa trendu vzniku závislostí, predávkovaniu a samovražedných úmrtí, je potrebné vyhľadať nové terapeutické alternatívy. Je však potreba taktiež posúdiť rôzne kontraindikácie, ktoré môžu obmedziť možnosť použitia psilocybinu ako farmakologickej terapie. Po zhrnutí histórie, charakteristiky...