Gender equality, women's participation in the post-conflict society, and civil war recurrence

Abstract

A large amount of academic literature demonstrated that intrastate conflicts often occur in countries that have already experienced civil war. This reoccurring pattern forced several researchers to analyze which factors contribute and which lower the risk of war recurrence. This master thesis focuses on the civil war recurrence through the lenses of gender. I will argue that higher gender equality could lower the risk that intrastate conflict will reoccur. If the countries are organized by norms of gender inequality, the same treatment is reproduced towards the other groups within society. On the other hand, more gender-equal societies may transform these relationships into the same tolerant relationships with those who are perceived as different and foreign in the country. Moreover, socialization and the way children have been raised play an important role in how they will behave as adults. Less patriarchal societies with a lower focus on the norm of dominance create space for norms of tolerance, respect, peace, freedom, and equality which has a pacifying effect on the behavior of the state and people within it. Therefore, I will hypothesize that the higher women's political, economic, and social participation, the longer the duration of peace after the civil war. Large-N quantitative analysis in...

Veľké množstvo odbornej literatúry dokázalo, že vnútroštátne konflikty sa často vyskytujú v krajinách, ktoré už zažili občiansku vojnu. Tento opakujúci sa vzorec prinútil viacerých výskumníkov analyzovať, ktoré faktory prispievajú a ktoré znižujú riziko opakovania vojny. Táto diplomová práca sa zameriava na znovu sa opakujúce občianskej vojny cez prizmu rodovej rovnosti. Budem tvrdiť, že väčšia miera rodovej rovnosti môže znížiť riziko obnovenia vnútroštátneho konfliktu. Ak sú krajiny organizované podľa noriem rodovej nerovnosti, reprodukuje sa rovnaké zaobchádzanie aj voči ostatným skupinám v spoločnosti. Na druhej strane, spoločnosti s väčšou rodovou rovnosťou môžu tieto vzťahy transformovať na rovnako tolerantné vzťahy s tými, ktorí sú v krajine vnímaní ako iní, odlišní a cudzí. Okrem toho socializácia a spôsob výchovy detí zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako sa budú správať v dospelosti. Menej patriarchálne spoločnosti s nižším dôrazom na normu dominancie vytvárajú priestor pre normy tolerancie, rešpektu, mieru, slobody a rovnosti, čo má pacifikujúci účinok na správanie štátu a ľudí v ňom. Preto v práci predostieram hypotézy, že čím vyššia je politická, ekonomická a sociálna participácia žien, tým dlhšie trvá mier po občianskej vojne. Kvantitatívna analýza, v ktorej bol využitý Coxov model...