Identita dystopickou optikou v inscenáciách: 1984, Mechanický pomaranč a Solaris

Abstract

Title: Identity in the state of unconsciousness (reflections on the staging of dystopia) The three fictional worlds in the three productions, according to the canonical works of world literature, are a mirroring not only of repressive social intentions, but also of society as a whole and life of its individual articles. Through dystopia optics, we have the opportunity to look at a split picture of a reality - destabilized world without objective guarantees of facts, in which there is only presence. Without exaggerated optimism, the dystopia elements provide us with a wide field to reflect on various tendencies of oppression, but capable (in certain aspects) of going beyond fiction or a relatively shadowy confrontation with one's own human inhumanity. Deformation of individual and collective memory brings heroes into the world of counterfactual narratives or forced socially "acceptable" behavior. In a dystopian world, common sense, experience, knowledge or language fail. Ideological hegemony and various power tools discourage human identity through violence, psychological manipulation or dehumanization and unification in the form of forced collective rituals. All this encourages main characters to believe that the state is true and natural. In what ways is a deprived person portrayed in the...

Tri fiktívne svety v troch inscenáciách, podľa kánonických diel svetovej literatúry, sú určitým zrkadlením nielen represívnych spoločenských zámerov, ale aj spoločnosti ako celku a života jej jednotlivých článkov. Skrze dystopickú optiku sa máme možnosť dívať na rozvrátený obraz skutočnosti - destabilizovaný svet bez jasných záruk faktov, v ktorom existuje jedine prítomnosť. Dystopické prvky nám bez prehnaného optimizmu poskytujú vskutku široké pole k reflektovaniu rôznych tendencií útlaku, schopných však (v určitých aspektoch) prekračovania rámcu fikcie, či pomerne tienistou konfrontáciu s vlastnou, ľudskou neľudskosťou. Deformovanie individuálnej a kolektívnej pamäte vovádza hrdinov do sveta kontrafaktuálnych naratívov či vynucovaného spoločensky "prijateľného" konania. V dystopickom svete zlyháva rozum, skúsenosti, poznanie či jazyk. Ideová hegemónia a rozličné mocenské nástroje skľučujú identitu človeka za pomoci násilia, psychologickej manipulácie či dehumanizácie a unifikácie v podobe nútených kolektívnych rituálov. To všetko postavy podnecuje k viere, že daný stav, je ten pravdivý a prirodzený. Akým spôsobom je v inscenáciách zobrazený človek pozbavený podstaty, čo môže znamenať vidieť identitu pod náhľadom dystópie? Kľúčové slová: dystópia, identita, prítomnosť, pamäť, vedomie, budúcnosť,...