Psýché ako mytologická divočina

Abstract

Témou tejto práce je odkúzlenie sveta a možný ontologický status, aký môžu mať "mystické bytosti" ako víly a silové zvieratá. Túto tému rozvrhujem do troch oblastí, a to do oblasti pozitivistickej hegemónie, kde je existencia týchto bytostí absurdná, jungiánskej hlbinnej psychológie, kde sa identifikujú ako symboly archetypov, a urbánneho šamanizmu, kde sa naopak s existenciou týchto bytostí počíta ako samozrejmou. S použitím metódy Foucaulta a analýzy Adorna a Horkheimera stopujem, ktorý ontologický predpis spôsobil, že je pre nás takáto existencia nemysliteľná, a identifikujem ho v úvahách Johna Locka a Henriho Bergsona. Tu ako hlavnú ontologickú podmienku nachádzam predpis homogenity, ktorý dovoľuje len jeden spôsob existencie a všetky bytosti, ktoré túto podmienku nespĺňajú, môžu existovať len ako psychické entity. Jungove dielo a urbánny šamanizmus potom vnímam ako odpovede, ktoré sa snažia spätne obhájiť status týchto bytostí na tomto ontologickom poli. Jung to v svojej teórií kolektívneho nevedomia činí tak, že v nich nachádza artikuláciu hlbinných psychických síl, a tak im zaručuje významnosť, ale nerozporuje ich ultimátny psychický status. Šamanizmus však postuluje aj ich silnejšiu existenciu, a na analýze šamanskej skúsenosti zmeneného stavu vedomia a diskurzu sa ukazuje, ako to môže...

The topic of this paper is the disenchantment of the world and a possible ontological status of "mystical beings" such as fairies or power animals. I deal with this topic in three areas, namely in the positivist hegemony, where the existence of such beings is absurd, in the depth psychology of Carl Gustav Jung, where they are identified as archetypal symbols, and in the urban shamanism, where the existence of these beings is presented as a matter of fact. At first, I use the method of Foucault and the analysis of Adorno and Horkheimer to trace the ontological prescription that made the existence of such beings unthinkable for us, and I identify it in the select theories of John Locke and Henri Bergson. Here I find the prescription of homogeneity to be the principal ontological condition which allows only one possible mode of being and all beings that do not fulfill this condition can exist only as psychological entities. I read then Jung's work and urban shamanism as answers that aim to justify the status of these beings on this ontological ground. Jung finds in them an articulation of deep psychological forces in his theory of collective unconscious, and thus guarantees their significance but does not deny their ultimate psychological status. However, shamanism postulates their existence in a...