The European Union as a normative power in relation to Russian Federation?

Abstract

Cieľom tejto práce bolo preskúmať, do akej miery možno považovať Európsku úniu za normatívnu mocnosť vo vzťahu k Ruskej federácii. Európska únia sa vyvinula v jedného z najdôležitejších globálnych aktérov na medzinárodnej scéne a tento vývoj následne vyvolal sériu debát, ktoré sa snažili definovať konkrétne aktérstvo EÚ vo vzťahu k tretím stranám. Na jednej strane akadémia zdôrazňovala normatívne a hodnotové prvky Európskej únie ako celku, najmä v oblasti zahraničnopolitickej spolupráce, kde existuje zvýšený dôraz na význam hodnôt a noriem v porovnaní s ostatnými tradičnými aktérmi v medzinárodnom meradle. Na druhej strane štrukturálni realisti poskytli alternatívnu záujmovo orientovanú definíciu, podľa ktorej sa od členských štátov Európskej únie očakáva, že budú nasledovať spoločný prístup iba v prípadoch, ktoré nie sú v rozpore s ich národnými záujmami, o ktorých sa tvrdí že vždy prevládajú. Tieto dva alternatívne pohľady na výskum poskytli tejto práci kritéria očakávaného správanie, ktoré boli skúmané na konkrétnom prípade vízovej politiky Európskej únie voči Rusku. Presnosť týchto dvoch teoretických rámcov bola analyzovaná pomocou troch kritérií - vývoja politiky v čase, na základe jednoty členských štátov a diskurzu v rámci vízovej politiky. Empirické skúmanie ukázalo, že aj keď členské štáty...

The aim of this thesis was to examine the extent to which the European Union can be considered a normative power in relation to the Russian Federation. The European Union has evolved into one of the most important global actors in the international arena and this development has, consequently, sparked series of debates trying to define the role of its actorness in relation to third parties. On one hand, scholars have emphasized the normative and value-driven features of the European Union as a whole, especially in the area of foreign policy cooperation where there exists enhanced emphasis on the importance of values and norms in comparison to other traditional actors in international relations. On the other hand, structural realists provided alternative interest-driven vision under which the member states are expected to follow common approach of the European Union only in cases that do not conflict with their national interests that are claimed to always prevail. These two alternative perspectives to the research have provided thesis with criteria of expected behaviour that the thesis examined on the specific case of the visa policy of the European Union towards Russia. The accuracy of the two theoretical frameworks was analysed by following three criteria - development of the policy over time,...