Odcudzenie, úzkosť a hľadanie identity v románe Stiga Dagermana Bränt barn

Abstract

Práca si dáva za cieľ podchytiť vzťah medzi francúzskym existencializmom a existencialistickým románom Stiga Dagermana Bränt barn prvý raz vydaného v roku 1948. Porovnanie s francúzskym existencializmom sa uskutočňuje na základe filozofických diel popredného francúzskeho existencialistu J. P. Sartra a už napísaných literárnovedných prác s tematikou Stiga Dagermana a existencializmu. Práca sa zameriava predovšetkým na tri existencialistické tematické oblasti, ktorými sú odcudzenie, úzkosť a hľadanie vlastnej identity. Tieto témy sú ďalej prepájané s ďalšími existencialistickými fenoménmi ako absurdnosť, neúprimnosť či sloboda a zodpovednosť, ktoré sú s vyššie uvedenými termínmi úzko prepojené. Myšlienky a mechanizmy, ktoré opisuje Sartre sú Dagermanovi v mnohých oblastiach blízke. Ukazuje sa, že vplyv existencialistickej filozofie na Dagermanovo dielo je očividný v osamelosti a absurdnosti života hlavného hrdinu. Naopak, v oblastiach ako úzkosť či strach si Dagerman čiastočne volí vlastný netypický prístup. Dokonca sa vyskytuje náznak inšpirácie Freudovou psychoanalýzou.

The aim of this thesis is to record a relation between the French existentialism and the existentialist novel Bränt barn written by Stig Dagerman, firstly published in 1948. The comparison with French existentialism is drawn on the basis of the philosophical writings of the prominent existentialist writer J. P. Sartre and already written pieces of work on the topic of Stig Dagerman and existentialism. In the thesis, the emphasis is first of all placed on these three thematic areas: alienation, anxiety and seeking one's identity. They are interconnected with other existentialist phenomena such as absurdity, insincerity or freedom and responsibility. Sartre's philosophy is very similar to Dagerman's thoughts. Apparently, there is a huge influence of existentialist philosophy in Dagerman's literature in loneliness and absurdity of the main character's life. On the contrary, Dagerman chooses his own unusual approach when talking about distress or fear. Moreover, signs of inspiration by Freud's psychoanalysis appear in his work.