Zisťovanie diabetes distres syndrómu u českých pacientov s diagnózou diabetes mellitus

Abstract

Literature review part of this thesis focuses on the diabetes mellitus diagnosis and its negative effects on mental health and social relationships of diagnosed patients in form of diabetes distress. The research part investigates change of diabetes distress measured by Diabetes distress scale (DDS) and glycated haemoglobin HbA1c in the beginning, at the end and 6 months after the end of the group educational course. The group consisted of 66 Czech people diagnosed with type 2 diabetes (mean age 62 years, SD = 9,77; median = 63,5). Increased diabetes distress (DDS value ≥ 2) in the 1st measurement of DDS was reported by 15 people out of 52 (29%). There was a significant decrease in HbA1c from the beginning to the end of the course (χ2 (2) = 22.5; p <0,001) and this low level was maintained even after 6 months after the course. A non-significant reduction in diabetes distress between 1st and 2nd measurement was observed in 45 subjects (W = 509; p = 0,098). A statistically significant reduction in diabetes distress was observed between the 1st and 2nd DDS measurement only in those 23 subjects (χ2 (2) = 9,50; p = 0,002) who also participated in 3rd DDS measurement - further research in this area would be appropriate. In our sample, no significant difference was found between the sexes, DDS and HbA1c,...

Súčasná diplomová práca sa v literárne prehľadovej časti zameriava na diagnózu diabetes mellitus a negatívne dopady diabetu na psychické zdravie a sociálne vzťahy diagnostikovaných pacientov, nazývané ako diabetický distres. Vo výskumnej časti sa sledovala zmena diabetického distresu meraného Škálou diabetického distresu (DDS) a glykovaného hemoglobínu HbA1c na začiatku, na konci a 6 mesiacov po skončení skupinového edukačného kurzu. Skupinu tvorilo 66 českých osôb s diagnostikovaným diabetom 2. typu (priemerný vek 62 rokov, SD = 9,77; medián = 63,5). Zvýšený diabetický distres (hodnota DDS ≥ 2) v 1. meraní DDS vykazovalo 15 osôb z 52 (29%). Medzi začiatkom a koncom kurzu došlo k signifikantnému zníženiu HbA1c (χ2 (2) = 22,5; p < 0,001), pričom táto nízka úroveň bola zachovaná aj po 6 mesiacoch. Medzi 1. a 2. meraním DDS došlo u 45 osôb k nesignifikantnému zníženiu (W = 509; p = 0,098). Štatisticky signifikantné zníženie diabetického distresu sa zaznamenalo medzi 1. a 2. meraním DDS len u tých 23 osôb, ktoré absolvovali aj 3. meranie DDS (χ2 (2) = 9,50; p = 0,002) - bolo by vhodné uskutočniť ďalší výskum v tejto oblasti. Ďalej sa v našej vzorke nenašiel signifikantný rozdiel medzi pohlaviami, DDS a HbA1c, ani sa nenašiel signifikantný súvis DDS a HbA1c medzi 1. až 3. meraním. Výsledky tejto práce...