Asistenčné technológie slúžia k tomu, aby udržiavali alebo zlepšovali fungovanie a nezávislosť jednotlivca a tým skvalitňovali jeho život. Využite asistenčných technológii v práci so seniorskou klientelou je faktom, ktorý si zasluhuje osobitnú pozornosť, najmä v súčasnej situácií, kedy podiel seniorskej populácie narastá, zvyšuje sa aj počet osôb odkázaných na pomoc, pričom však počet opatrovateliek a opatrovateľov je považovaný za dlhodobo nedostatočný a ich mzdové ohodnotenie za podhodnotené. Najčastejšími potrebami odkázaných osôb sú najmä starostlivosť o seba a osobnú hygienu, starostlivosť o sluch a zrak, o pamäť, duševné zdravie, mobilita či socializácia, čo znamená, že je dôležité zabrániť izolácii a osamelosti a zabezpečiť bezpečnosť a pokúsiť sa tiež o udržanie každodenných aktivít týchto osôb. Špecifickou skupinou sú (staršie) osoby trpiace neurodegeneratívnymi ochoreniami mozgu. V tejto súvislosti práve Sriram, V. et al. ( 2020) konštatujú, že vysoká prevalencia poklesov medzi staršími ľuďmi a rastúca globálna prevalencia demencie a z nej plynúcej krehkosti osôb sú spojené so zvýšenou potrebou asistenčných technológií. Digitálne technológie budú dôležité ako pre pracovníkov a pracovníčky sociálnych služieb, tak aj pre užívateľov a užívateľky technológií žijúcich/ce v inštitucionálnom ako aj v domácom prostredí. Strategické dokumenty a najmä sociálna legislatíva by mala tieto trendy zohľadňovať a vytvárať zásadnejší priestor na ich podporu a reálnu aplikáciu do praxe. V rámci metodologických východísk je uplatnená najmä analýza predmetnej problematiky v odbornej literatúre a strategických dokumentoch za účelom špecifikácie a využiteľnosti asistenčných technológií v sociálnych službách a trendov ich vývoja. Cieľom príspevku je sumarizácia informácii z dostupných domácich i zahraničných zdrojových dokumentov. Zámerom je tiež zdôvodnenie opodstatnenosti a benefitov pre viacero oblastí spoločensko-vednej praxe, najmä pre technológie, ekonomiku, verejné politiky a sociálne služby.