Téma telesnosti vo fenomenologických skúmaniach estetickej skúsenosti krajiny

Abstract

Diplomová práca sa venuje rozboru skúsenosti priestoru ako interaktívneho fenoménu, ktorý sprevádza naše estetické zakúšanie krajiny. Popis tohto fenoménu je skúmaný u amerického estetika Arnolda Berleanta, avšak na pozadí európskej fenomenologickej tradície. Ako základ, na ktorom môže byť vystavané pochopenie skúsenosti priestoru mi poslúži fenomenologický rozbor vnímania telesnosti, a to hlavne u Jana Patočky a Maurice Merleau- Pontyho. Interakcia subjektu a objektu sa v estetickej skúsenosti krajiny javí navyše ako celkom jedinečná, neprenosná a neopakovateľná ľudská skúsenosť. Pre konkrétnejší náhľad do problematiky je teda nutné rozobrať niekoľko prvkov vstupujúcich do estetickej skúsenosti krajiny. Prvým z nich je už spomenuté zapájanie zmyslovosti človeka ako esenciálneho podkladu každej estetickej skúsenosti. Ďalšími dôležitými bodmi sú vnímanie časopriestoru, nevyhnutnosť pohybu a konkrétneho telesného zapojenia sa, ktoré určuje možnosti explorácie daného prostredia. Krajina nie je premiestniteľná, musíme prísť a prechádzať ňou tam, kde nám to sama umožní. To však neznamená, že by sa jednalo o krajinu ako statický objekt estetickej percepcie. Výsledkom tejto práce je hlbšie prepojenie fenomenologickej problematiky telesnosti, ale tiež problematiky vnímania času a priestoru s teóriou, ktorá...

This Diploma thesis is dealing with an analysis of the space understood like an interactive phenomenon, which is following our aesthetic enjoyment of a landscape. The description of this phenomenon is examined in the work of an American philosopher Arnold Berleant, but against a background of European phenomenological tradition. As a ground, on which can be an understanding of an experience of space built, will be in our thesis the phenomenological inquiry into the perception of corporeity, mainly in the work of Jan Patočka and Maurice Merleau-Ponty. An interaction between subject and object in the aesthetic experience of landscape is appearing as an completely unique, nondelegable and non-repetitive human experience. For the more concrete insight into this issue is necessary to analyze some factors entering into the aesthetic experience of landscape. The first of all is the factor of engaging our senses as an essential background of every aesthetic experience. The next important step is to study the perception of the space-time, the necessity of the bodily movement and a concrete corporeal engagement, which determines our possibilities of an exploration of such an environment. Landscape can not be moved, we have to come and pass through, where it is allowed. This fact does not mean, that we are...