Vznik a etablovanie pluralitného straníckeho systému v Španielsku po páde diktatúry Francisca Franca (1975 - 1982)

Abstract

The bachelor thesis considers the Spanish transition to democracy, which started after the death of General Francisco Franco in 1975. In the introduction, the thesis provides the theoretical classification of the Spanish transition taking into consideration theories of several authors. Consequently it follows the historic flow of the events, while focusing on the origins and establishing of the pluralistic party system. In the times of the dictatorship, existence of no parties was officially permitted, expect for the National Movement. After the fall of the authoritative regime, Carlos Arias Navarro is swapped by Adolfo Suárez on the post of the prime minister. He establishes the basic rules for the Spanish democratization allowing new political parties to arise again. Moreover, Juan Carlos becomes the Spanish king and he expresses full support for the transition to democracy. An uncountable number of parties participate in the first democratic elections in 1977, but only some of them remain in the system and are able to contribute to the successful transition. The main political party in this period is Union of the Democratic Centre UCD that is led by Adolfo Suárez. The party system starts to change after the elections of 1979 and the next elections in 1982 are not won by the UCD, but by the...

Bakalárska práca sa zaoberá španielskym prechodom k demokracii, ktorý začal po smrti generála Francisca Franca v roku 1975. V úvode práca poskytuje teoretické zaradenie španielskej demokracie, pričom sú do úvahy brané teórie viacerých autorov. Následne sleduje politický vývoj a zároveň sa sústredí aj na vznik a etablovanie pluralitného straníckeho systému. Počas diktatúry nebola povolená existencia žiadnych politických strán okrem Národného hnutia. Po jej páde na poste premiéra Carlosa Ariasa Navarra strieda Adolfo Suárez, ktorý ustanovuje základné pravidlá pre demokratizáciu Španielska umožňujúce takisto vznik nových politických strán. Navyše sa na čelo štátu dostáva kráľ Juan Carlos, ktorý tranzíciu plne podporuje. Prvých volieb v roku 1977 sa zúčastňuje množstvo subjektov, ale len niektoré aj naďalej v systéme zotrvávajú a prispievajú k úspešnej tranzícii k demokracii. Hlavnou politickou stranou v období prechodu je Únia demokratického stredu UCD, na čele ktorej stojí Suárez. Stranícky systém sa ale hlavne po voľbách 1979 začína premieňať a v roku 1982 voľby nevyhráva UCD, ale Španielska socialistická robotnícka strana PSOE. Práve touto udalosťou sa končí španielska tranzícia k demokracii, objavuje sa prvá alternácia moci a španielsku demokraciu je možné považovať za konsolidovanú.