Úloha podnikovej loby v reforme imigračnej politiky v Spojených štátoch počas druhej administratívy Georga W. Busha

Abstract

This bachelor thesis deals with the role of business lobbying in relation to the political arena of immigration reform in the United States during the second Bush administration era. It attempts to evaluate the impact of businesses on immigration policies through their lobbying activities. It analyzes expenditures on two separate bills that were introduced in Congress in the years 2006 and 2007. The thesis tries to answer the question whether American businesses enjoy an uneven impact on politics and is based on several premises. Businesses try to increase their profits via decreasing the wage level which is made possible by abundance of workers. They also try to prevent a situation in which there is a scarcity of workers. Businesses thus demand open liberal immigration policy and spend considerable resources to achieve this goal. Businesses have, according to some authors, a special position among other interest groups which enables them to effectively control political decisions. Given the fact that both bills I considered were liberal and heavily supported by the business lobby groups and still did not pass in the Congress I will claim that businesses are not as powerful as often expected.

Táto bakalárska práca sa zaoberá rolou podnikovej loby v politike imigračnej reformy v Spojených štátoch počas druhej administratívy G.W.Busha. Jej cieľom je zhodnotiť vplyv podnikov na imigračnú politiku prostredníctvom lobingových aktivít. Vychádza hlavne z údajov o výdajoch lobingových subjektov na dva zákony, ktoré boli v rokoch 2006 a 2007 predstavené v Kongrese. Táto práca sa snaží zodpovedať otázku, či americké podniky disponujú neprimeraným vplyvom na politiku, pričom stavia na niekoľkých premisách. Podniky sa pokúšajú zvyšovať svoje zisky znižovaním nákladov na mzdy prostredníctvom dostatočného dopytu po práci, a zároveň je ich cieľom predísť vzniku situácie, v ktorej by bol nedostatok vhodných pracovných síl. Podniky teda požadujú otvorenú liberálnu imigračnú politiku a venujú značné zdroje na dosiahnutie tohto cieľu. Podniky podľa niektorých autorov disponujú špeciálnym postavením medzi ostatnými záujmovými skupinami, ktoré im umožňuje kontrolovať politické rozhodnutia. Vzhľadom na fakt, že ani jeden z dvoch skúmaných liberálnych návrhov neprešiel, budem v práci tvrdiť, že podniky nedisponujú takým vplyvom v politike, ako je často predpokladané.