(Verejný) priestor pre akciu

Abstract

The paper deals with the topic of wall-writings, leaflets and actions in the public space well before the November 89 when similar forms of disapproval expressions were considered as crimes. The research is based on an analysis of the materials form the Archive of the former State Security Services which permits to see the event from the point of view of those intended to repress similar expressions. Within the analysis a specific tension appears between the event (as indicated in fragments: by means of fotodocumentation, detailed description, or the evidence of the suspected) and a discourse which shapes it and which is in this case obvious and easy to deconstruct. The paper works with the criminalistic trace in a semantic and fenomenological sense of the word. The criminalistic registers provide with the very tangible examples of the particular, hybrid synthesis of the System and the everyday. The leitmotif of the paper consists in the various forms of dealing with the practical everyday necessities and with the System at the same time.

Práca sa zaoberá nápismi, letákmi, akciami vo verejnom priestore pred Novembrom 89 (revolučné dianie je z práce zámerne vynechané), keď podobné prejavy nesúhlasu so Systémom boli posudzované ako trestný čin. Výskum je založený na analýze materiálov z Archívu bezpečnostných zložiek, kde je celá udalosť zachytená optikou Verejnej bezpečnosti, teda optikou represívnych orgánov určených na potláčanie podobných prejavov. V rámci analýzy sa tak objavuje zvláštne napätie medzi udalosťou (naznačenou vo fragmentoch: prostredníctvom fotodokumentácie, detailnej deskripcie, prípadne vo výpovedi aktéra - podozrivého) a diskurzom, do ktorého je zasadená, ktorý ju tvaruje a ktorý je v tomto prípade názorný a ľahko dekonštruovateľný. Stopy, ktoré sú v záznamoch VB zhromažďované s toľkou obozretnosťou ako fragmenty udalosti, ako dôkazy, sú v rámci práce nazreté nie v kriminalistickom, ale sémantickom a fenomenologickom zmysle. Ústredným motívom práce sú spôsoby každodenného vysporiadavania sa so Systémom na jednej a s praktickou nutnosťou na druhej strane. Nejde pri tom o otvorené zamietnutie, ale skôr nachádzanie cestičiek, ako Systému prejsť cez rozum. Bricolage, ako jeden z "najautentickejších" aspektov každodennosti, je východiskom i hlavnou metódou práce.