The skin immune response of mice infected with avian schistosomes

Abstract

Invasion of the mammalian skin by cercariae of avian schistosomes of the genus Trichobilharzia is associated with the skin pathology called cercarial dermatitis (CD). Although the manifestation of CD, characterized by the presence of maculo-papular rash and pruritus, is believed to be linked with the previous sensitization, the role of the infection dose and the specific causative agent is rarely considered. Therefore the skin immune response in mouse pinnae infected by 100, 1000 or 4x100 (repeated infections) cercariae of two Trichobilharzia species - T. regenti and T. szidati - was examined in this work. To compare the effect of these factors (the infection dose and species), a complex approach was ensured by employing both in vivo and in vitro methods. Firstly, histopathological changes in the pinnae were examined by classical histology and infiltrated leukocytes were characterized by flow cytometry. Sera of mice were used to detect the systemic production of cytokines and parasite-specific antibodies. In vitro cultivation of mouse pinnae was used to detect the local production of cytokines. The most remarkable observation was that the infection dose largely impacted the course of the immune response, both locally and systematically. In primary infected mouse pinnae, 100 cercariae of both...

Invázia kože cicavcov cerkáriami vtáčích schistosom rodu Trichobilharzia vedie k vzniku kožnej patológie nazývanej cerkáriová dermatitída (CD). Hoci výskyt kožných prejavov CD, ako sú makuly, papuly a pruritus, je zvyčajne spájaný s predošlou senzitizáciou infikovaného jedinca, len ojedinele sa zohľadňuje konkrétna infekčná dávka či špecifický pôvodca CD. V tejto práci sme preto skúmali imunitnú odpoveď v koži a to v ušniciach myší infikovaných cerkáriami rodu Trichobilharzia - konkrétne druhmi T. regenti alebo T. szidati - za použitia infekčných dávok 100, 1000 alebo 4x100 cerkárií. Pre komplexné porovnanie týchto faktorov sme zvolili využitie kombnáciu in vivo a in vitro metód. Na sledovanie histopatologických zmien ušníc bola využitá klasická histológia a na identifikáciu leukocytov v tkanive prietoková cytometria. Zo séra myší sme detekovali cytokíny a špecifické protilátky voči parazitárnym antigénom a lokálna produkcia cytokínov v koži bola detekovaná z in vitro kultivácie ušníc. Naše výsledky preukázali výrazný vplyv infekčnej dávky na priebeh imunitnej odpovede a to ako aj na úrovni lokálnej, tak aj systémovej reakcie. Nízka infekčná dávkou (100 cerkárií) vyvolala len slabú imunitnú odpoveď, ktorá bola takmer nedetekovateľná použitými metódami. Naopak, infekcia 1000 cerkáriami viedla k v...