Podkarpatská Rus v rámci Československa v rokoch 1933-1939. Autonómne a státotvorné snahy

Abstract

Subcarpathian Ruthenia within Czechoslovakia in 1933-1939. Autonomy and stateforming efforts Subcarpathian Ruthenia was an integral part of Czechoslovakia in the interwar period. On the basis of the peace treaty contracted in Saint-Germain-en-Laye (Septem­ ber 10, 1019) and the Constitution of the Czechoslovak Republic (February 29, 1920), Subcarpathian Ruthenia should have had an autonomous position in the political-juridi­ cal system of Czechoslovakia, its autonomous council and an autonomous government corresponding to the council. The central government in Prague was hesitating to impo­ se a real autonomy of Subcarpathian Ruthenia within the republic because it did not demonstrate satisfying political, national, confessional and economic conditions and represented a continual threat of irredentism from various Carpathoruthenian elements and revisionism emerging from the neighbouring states - mainly Hungary. The central government established it only after Munich Agreement which considerably weakened Czechoslovakia as for its power. The government made an effort to consolidate Cze­ choslovakia by declaring autonomy of Slovakia and Subcarpathian Ruthenia. This had not happened until the moment when Czechoslovakia was on its way to cease. These autonomous tendencies had its place in a compex game...

Podkarpatská Rus v rámci Československa v rokoch 1933-1939. Autonomně a státotvorné snahy Podkarpatská Rus bola v medzivojnovom období integrálnou súčasťou Českoslo­ venska. Na základe mierovej zmluvy uzavretej v Saint-Germain-en-Laye (10.9.1919) a Ústavy Československej republiky (29.2.1920) mala mať Podkarpatská Rus autonomně postavenie v politicko-právnom systéme Československa, svoj autonómny snem a jemu zodpovednú autonómnu vládu. Ustredná vláda v Prahe sa však po celé trvanie prvej Československej republiky zdráhala zaviesť skutočnú autonómiu Podkarpatskej Rusi v rámci republiky, pretože poukazovala na neutešené politické, národnostně, nábožen­ ské a hospodářské poměry a neustálu hrozbu iredentizmu zo strany mnohých podkar- patskoruských elementov a revizionizmu zo strany susedných štátov - hlavně Maďar­ ska. Urobila tak až po Mníchovskej dohodě, ktorá značné mocensky oslabila Českoslo­ vensko. Vláda sa usilovala skonsolidovať Československo udelením autonomie Sloven­ sku a Podkarpatskej Rusi. Stalo sa tak až vo chvíli, kedy Československo spělo k svoj- mu zániku. Tieto autonomistické tendencie mali svoje miesto v zložitej hre susedných krajin (Nemecka, PoPska a Maďarska), ktorých hlavným ciel'om bolo rozbiť Českoslo­ vensko. Celé medzivojnové obdobie bolo pre obyvatefstvo Podkarpatskej Rusi...