Pojem genocídy v medzinárodnom práve

Abstract

According to the internation law, genocide is a crime commited by persons endowed with state power or is commited with knowledge of the state, violating important norms of international law. Thesis is analyzing term "genocide" since its birth. We owe coining of the term to Polish lawyer with Jewish heritage, Raphael Lemkin, who characterised it in year 1944 in hope, that it will help with prosecution and sentencing of nazi war criminals in Nurnberg. It, unfortunately, did not happen. Their were charged only with crimes against humanity and war crimes. Term "genocide" did not help to prove guilt of unlawful acts of the nazi clique against ethnic and national minorities, but tribunals have subsumed it under terms such as "extermination" or "mass killings". Only after the final judgements were passed and sentences carried out, was Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide adopted in 1948. To call unlawful acts a genocide, subjective and objective element must be present. Subjective element requires special intent to destroy, in whole or in part a national, ethnic, racial or religious group. To fulfill objective element, one of the acts ennumerated in Article II of Genocide convention must be commited. Thesis is analyzing term "genocide" as characterised in Genocide...

Genocída je zločinom podľa medzinárodného práva, ktorá je páchaná fyzickými osobami v mocenskom postavení porušujúce so súhlasom štátu alebo priamo výkonom verejnej funkcie normy medzinárodného práva verejného. Práca sa venuje pojmu genocídy od jeho vzniku. Za pojem genocídy vďačíme poľskému právnikovi židovského pôvodu Raphaelovi Lemkinovi, ktorý ju charakterizoval už v roku 1944 vo viere, že sa použije ako skutková podstata na stíhanie a odsúdenie nacistických vojnových zločincov v Norimbergu. Bohužiaľ sa tak nakoniec nestalo, ich zločiny boli posudzované iba ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločinov. Genocída neposlúžila na odsúdenie protiprávneho konania nacistických pohlavárov na etnických a národnostných menšinách, súdy ju preto subsumovali pod termíny ako "vyhladzovanie" alebo "masové vraždy". Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy bol prijatý až po skončení činnosti Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu a to v roku 1948. Genocída po subjektívnej stránke vyžaduje zvláštny úmysel zničiť, úplne alebo čiastočne národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Na naplnenie objektívnej stránky je nutné, aby bol spáchaný jeden z činov vymenovaných v článku II Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Práca pozostáva z analýzy definície genocídy podľa Dohovoru a...