Experimentálne modelové systémy na štúdium malých DNA vírusov

Abstract

Polyomavírus Merkelových buniek (MCPyV) a ľudský papilomavírus 16 (HPV 16) sú malé nádorové DNA vírusy z rodín Polyomaviridae a Papillomaviridae, ktoré predstavujú narastajúce riziko pre ľudí spojené s ich onkogénnym potenciálom. Po nakazení človeka sú HPV 16 a MCPyV schopné dlhodobo perzistovať väčšinou v podobe asymptomatickej infekcie, pričom je agresívny priebeh ochorení potlačovaný imunitným systémom hostiteľa. Integrácia týchto vírusov do hostiteľskej DNA spôsobuje transformáciu buniek vyúsťujúcu do zriedkavých no zhubných karcinómov kože a lézií epitelu pohlavného traktu, hlavy a nosohltanu, ktoré môžu vyústiť do malígnych nádorov. Ich mechanizmy úniku pred imunitným systémom a kompletné životné cykly, dodnes nie sú úplne známe, čo len podčiarkuje význam napredovania výskumu v tejto oblasti. Cieľom tejto bakalárskej práce je poskytnúť zrozumiteľný prehľad modelových systémov zameraných na štúdium MCPyV a HPV 16 in vitro aj in vivo. Kľúčové slová: Papilomavírusy, polyomavírusy, pseudopartikule, bunečné kultúry, zvieracie modely, ľudský papilomavírus 16, polyomavírus Merkelových buniek, HPV 16, MCPyV

Merkel cell polyomavirus (MCPyV) and Human papillomavirus 16 (HPV 16) are members of small tumour DNA viruses Polyomaviridae and Papillomaviridae, which represent increasing risk for humans resulting from their oncogenic potential. After the acquisition HPV 16 and MCPyV are able to persist for long term in a form of asymptomatic infection, while the aggressive disease is mostly being cleared by the host immune system. Integration of viral genome into the host DNA causes cell transformation resulting in rare but fatal skin carcinomas and epithelial lesions of anogenital tract, head and oropharynx, that may progress into malignant tumours. Their mechanisms of immune system evasion and complete life cycles are not fully understood to this day which highlights some of the reasons why continuing research in this field is of importance. The aim of this thesis is to review model systems used to study infection of MCPyV and HPV 16 in vitro and in vivo. Key words: Papillomaviruses, polyomaviruses, virus-like particles, pseudoparticles, animal models, cell culture, human papillomavirus 16, Merkel cell polyomavirus, HPV 16, MCPyV